<?xml version='1.0' encoding='UTF-8'?><?xml-stylesheet href="http://www.blogger.com/styles/atom.css" type="text/css"?><feed xmlns='http://www.w3.org/2005/Atom' xmlns:openSearch='http://a9.com/-/spec/opensearchrss/1.0/' xmlns:georss='http://www.georss.org/georss' xmlns:gd='http://schemas.google.com/g/2005' xmlns:thr='http://purl.org/syndication/thread/1.0'><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279</id><updated>2011-12-24T16:11:59.920+09:00</updated><category term='विचार'/><category term='समाज'/><category term='व्यक्तित्व'/><category term='आफ्नै लेख'/><category term='भिडियो'/><category term='जापान'/><category term='राजनीति'/><category term='प्रविधी'/><category term='अर्थ र पर्यटन'/><category term='समाचार'/><category term='प्रवास'/><title type='text'>अभिमतपत्र</title><subtitle type='html'>HARI PRASAD POKHREL'S BLOG</subtitle><link rel='http://schemas.google.com/g/2005#feed' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/posts/default'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default?max-results=100'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/'/><link rel='hub' href='http://pubsubhubbub.appspot.com/'/><link rel='next' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default?start-index=101&amp;max-results=100'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><generator version='7.00' uri='http://www.blogger.com'>Blogger</generator><openSearch:totalResults>395</openSearch:totalResults><openSearch:startIndex>1</openSearch:startIndex><openSearch:itemsPerPage>100</openSearch:itemsPerPage><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-1097487436227375553</id><published>2011-10-31T14:31:00.000+09:00</published><updated>2011-10-31T14:31:11.455+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='समाचार'/><title type='text'>जापान आएको दुई महिनामै नागोयामा नेपालीको मृत्यु</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: tahoma, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 14px; line-height: 21px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-size: small;"&gt;सन्देश पोखरेल&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-size: small;"&gt;३१ अक्टुवर, नागोया । रोजगारीका लागि जापान आएको दुई महिनामै बाग्लुङ गल्कोटका चन्द्र घर्तिमगरको नागोयामा निधन भएको छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-size: small;"&gt;दुई महिनाअघि कुक भिषामा जापान आएका घर्तिमगरलाई सुरुमा ज्वरो आउने र खकारमा रगत देखिने भएपछि उपचारका लागि अस्पताल भर्ना गरिएको थियो । सुरुमा क्षयरोगको आशंका गरिएको गरिएको भएपनि डाक्टरले मुटुको भल्बनै फेर्नुपर्ने बताएका थिए । उनको १८ दिनअघि आइचीकेन अस्पतालमा सल्यक्रिया गरिएको थियो ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-size: small;"&gt;सल्यक्रियापछि पनि अचेत अबस्थामा आईसीयुमा उपचाररत रहेका घर्तिमगरको आइतवार निधन भएको एनआरएन जापान तोकाई होकुरिकुका उपसंयोजक बिष्णुप्रसाद घिमिरेले जानकारी दिनुभयो । उनको उपचारका लागि सहयोग जुटाउन नेपाली समुदाय सक्रिय रहेको अबस्थामा आइतवार अपरान्ह मृत्यु भएको हो ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-size: small;"&gt;उनको मृत्युपछि अस्पतालमा पुगेका नेपालीहरुले मंगलवार अर्थात नोभेम्बर १ तारिख अपरान्ह साढे २ बजे दाहसंस्कार गरिने भएको छ । ३३ बषिर्य घर्तिमगरका तीन छोराछोरी र एक श्रीमति नेपालमै रहेका छन् ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-size: small;"&gt;एनआरएन तोकाई होकुरिकुले नागोया क्षेत्रमा रहेका नेपालीहरुलाई दाहसंस्कारमा उपस्थीत हुन र बेसहारा बनेको घर्ति परिवारलाई सहयोग गर्न आग्रह गरेको छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-size: small;"&gt;&lt;i&gt;Source :-&amp;nbsp;&lt;/i&gt;&lt;a href="http://www.tokyonepal.com/2011/10/31/43312.html"&gt;&lt;i&gt;http://www.tokyonepal.com/2011/10/31/43312.html&lt;/i&gt;&lt;/a&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-1097487436227375553?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/1097487436227375553/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/10/blog-post_31.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1097487436227375553'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1097487436227375553'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/10/blog-post_31.html' title='जापान आएको दुई महिनामै नागोयामा नेपालीको मृत्यु'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-4648017155012369786</id><published>2011-10-10T10:06:00.000+09:00</published><updated>2011-10-10T10:06:03.630+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='समाज'/><title type='text'>पत्रकार एकललाई किन एक्ल्याएको ?</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;विराटनगरका पत्रकार खिलानाथ ढकाल कुटिएको समाचारबारे पक्कै पनि आम नेपाली पाठक जानकार नै छन् । अझै पनि ढकालमाथि भएको आक्रमणलाई प्रेस स्वतन्त्रतामाथि नै भएको गम्भीर आक्रमणको रुपमा सबैले लिएका छन् र आक्रमणको संस्थागत विरोध पनि भईरहेको छ । यो अझै जारी छ । विरानटगरमा पत्रकार कुटिएकै बेला धादिङमा पनि एकजना पत्रकारमाथि अर्को आक्रमण भयो । सुदुरपश्चिममा आधारभूत पत्रकारिता तालिम संचालन गर्न काठमाडौंबाट हिडेका चितवनका पत्रकार एकल सिलवाल त्यो आक्रमणका शिकार भए । यो समाचारलाई नेपालका संचारमाध्यमले स्थान दिएको मेरो जानकारीमा छैन । न उनीमाथि आक्रमण भएको समाचार बाहिर आयो, न त संचारसम्बद्ध संघसंस्थाहरु र अन्य निकायले पनि यो कुराको विरोध गर्ने साहस नै गर्न सके । संचारमाध्यममा ठाउँ नपाइसकेपछि एकलले आफू कुटिएको विलौना फेसबुक र एउटा ब्लगबाटै सार्वजनिक गरेका थिए । &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;पत्रकार ढकाल कुटिएपछि यसको संस्थागत विरोध जायज थियो, यो आगामी दिनमा हुनुपनि पर्छ । देशविदेशमा भएको विरोध कार्यक्रमपछि ढकालले धेरै जनमत पनि बटुले । साथै पत्रकारलाई कुटेपछि गर्नुपर्ने विरोधको सामना सम्बन्धित पक्षले राम्रैसंग बुझ्यो पनि होला । देशविदेशमा रहेका जनमानसले देखाएको यो मायाले पत्रकारका अगाडि अपराधको केहि जोर चल्दैन भन्ने कुरा निर्भिकतापूर्वक काम गर्ने सञ्चारकर्मीहरुले पनि बुझे । उनीहरुलाई पत्रकारिताप्रति झनै उत्साह बढेर अयो । तर जति ढकालको मुद्धा चर्किएर यो अवस्थामा आइपुग्यो, संगसंगै एकलले चाहि किन कसैको सहारा पाउन सकेनन् ? नेपाली मिडिया, मिडियाकर्मी र नागरिक समाजले ढकाललाई जति साथ दिए, एकललाई किन दिन सकेनन् ? आखिर घटना फरक भएपनि कुटाइ पत्रकारले खाएकै हो । दुखाइ फरक भएपनि व्यथा एउटै हो । &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;एकलका अनुसार वैशाख २५ गते काठमाण्डौको तीनथानामा महाकाली यातायातको बसको ठक्करबाट धादिङ छत्रे देउरालीकी एक महिलाको ज्यान गएको रहेछ । बस र त्यसका चालकलाई कालिमाटी प्रहरी वृत्तले नियन्त्रणमा लिएछ । पीडित परिवार र बस व्यवसायीका बीच वार्ता पनि भएछ । वार्ता भएपनि पीडितका माग पुरा भएको रहेनछ । माग पूरा गर्न सक्ने शक्तिशाली व्यक्ति वार्तामा नआएको भन्दै पीडितहरु आक्रोशित भएछन् । जेठ ११ गते मागलाई सम्बोधन गर्ने वातावरण मिलाउन महाकाली यातायातको अर्को बसलाई नियन्त्रणमा लिई बसमा सवार यात्रुलाई पीडितहरुले बन्धक बनाए । पत्रकार एकल पनि त्यहि बसमा चढेर सुदुपश्चिममा पत्रकारिता तालिम दिन हिंडेका रहेछन् । यसरी विनाकारण यात्रुलाई बन्धक बनाएको विषय एउटा पत्रकारले टुलुटुलु हेरेर बस्नुपनि भएन । त्यहाँको गतिविधिलाई क्यामरामा कैद गर्दा नाडीमा फलामका सिक्री, औंलामा फलामकै तिखा औंठीहरु र कानमा मुन्द्रा लगाएर सयौंको संख्यामा “पीडित” बनेर आएका स्थानीयहरुले पत्रकार एकललाई मरणासन्न हुनेगरि पिटेका हुन् । त्यहाँ उनलाई “रामधुलाई” मात्रै गरिएन, उनले प्रयोग गरिएको क्यामेरा पनि कामै नलाग्ने गरि तोडफोड भयो । भएको यहि हो । तर अरुले त विरोध किन गर्थे र ? पत्रकार सम्बद्ध निकायले पनि यो घटनालाई विरोध गरि मोफसलमा बसेर पत्रकारिता गरिरहेका एकल जस्ताको आत्मबल बढाउने काम गरेन । यसो भएपछि सर्वसाधारण पनि सधै आफूलाई असुरक्षित ठान्ने नै भए । त्यो दिनको घटनाका प्रत्यक्षदर्शी धादिङको प्रहरीप्रशासन पनि रहेछ । यत्रो घटना हुँदा पनि सञ्चारमाध्यम र आम पत्रकारको साझा संगठन वेखबर जस्तो बन्नुलाई नेपाली जनताले कसरी लिने ? पक्कै एकललाई एक्ल्याइनुका पछाडि उनी कुनै राजनीतिक पार्टीका कार्यकर्ता थिएनन् । अर्को, नेपालमा ठूला भनिएका “ब्रोडसिट” आकारका मिडियाका आधिकारिक पत्रकार पनि थिएनन् उनी । पत्रकार महासंघमा सांगठनिक पहुँच जमाउन पत्रकार सहित राजनीतिक कार्यकर्ता पनि हुनुपर्ने अघोषित नियमको विरुद्ध उभिई उनले महासंघमा दश वर्षसम्म नियमित बनाएको सदस्यतालाई महाधिवेशनताका त्यागेको चर्चा पनि छ । धादिङमा उनीमाथि भएको घटना महासंघको सदस्यता त्यागेपछिको हो । तर उनी पत्रकारितामा निरन्तर अझ बढि क्रियाशिल हुँदै आइरहेका छन् । &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;एकलले कुटाई खाएको केहि दिनको फरकमा चितवनमा पत्रकारलाई “अपमान” गरेको सम्बन्धि एउटा अर्को घटना भयो । काठमाडौंका पत्रकार चढेको भाडाका गाडीलाई चितवनको आँपटारीमा रोकेछन् । रोक्नुको कारण बसपार्क शुल्क उठाउन रहेछ । चितवनमा भाडामा यात्रु बोक्ने सवैले बसपार्क शुल्क तिर्नु पर्छ । सवै गाडी बसपार्क भएर जाँदैनन् । अनि त्यस्ता गाडीलाई चेक गर्न भनेर आँपटारी, पुलचोक र गोन्द्राङमा चेक पोष्ट छ । बसपार्क नछिर्ने र बसपार्कको शुल्क नतिरेका भाडाका यात्रु बसलाई ती ठाउँमा दोब्बर शुल्क लिने गरिन्छ । दोब्बर शुल्क जरिवानको रुपमा लिने गरेको हो । बसपार्क शुल्क नतिरी आउँदा यहि शुल्क लिनेबारे पत्रकार र चेकपोष्टमा बसेका कर्मचारीबीच भनाभन चल्यो । पत्रकारमाथि अपशव्द प्रयोग गर्ने काम भएछ । यो घटनालाई चितवनको पत्रकार महासंघले गम्भीर तरिकाले लियो । विवाद बढ्दै गएपछि मुद्धा स्थानीय प्रहरी कार्यालयसम्म पुगेछ । प्रहरी कार्यालयमा पनि कर्मचारीले पत्रकारलाई गालीगलौज गर्न छाडेनछन् । पछि पत्रकार महासंघ चितवनले यो विवादलाई मत्थर पारयो । पत्रकारहरुलाई अपमान गर्ने चेकपोष्टका कर्मचारीले माफी मागे । चितवनदेखि काठमाडौंसम्मका सञ्चारमाध्यममा यो घटनाले राम्रै स्थान पायो, पत्रकारमाथि गरिएको विरोधको रुपमा । पत्रकारमाथि गरिएको अपमानको सबैले खुलेर संस्थागत विरोध जनाउने काम गरे । तर काठमाडौंका पत्रकारका अगाडि बहादुरी देखाउन हतारो गरेको महासंघले चितवनकै सिमानामा पर्ने धादिङमा आफ्नै जिल्लाको पत्रकार मरणासन्न हुनेगरि पिटिदा भने वास्ता गरेन । यी सबै घटनाले नेपाली समाजमा पत्रकारका संघसंस्था पनि हुनेखानेको पछि मात्रै दौडन थालेको हो कि भन्ने संकेत दिएको छ । ठूला भनिएका मिडिया र राजधानीमा बसेर पत्रकारिता गर्नेलाई छिसिक्क केहि हुनेवित्तिकै आन्दोलनको हतारो गरिहाल्ने र त्यो स्थानसम्म पहुँच नजमाएकाहरुलाई केहि भइहाले पनि वास्ता नगर्ने परिपाटी विकसित हुँदै जानु पक्कै राम्रो होइन । &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;सबै पेशा हरेक कोणबाट अझै राम्रो बन्न सकिरहेको छैन । पत्रकारिता पेशा पनि यसमा पर्छ । जेसुकै बोल्न, लेख्न र देखाउन परयो भने नेपालमा केहि मान्छेहरु पत्रकार बन्ने चलन मौलाउँदै गएको छ । पत्रकार भईसकेपछि कसैले केहि गर्न नसक्ने, गरिहालेपनि ठूला मिडिया र संघसंस्थाको ओत लागिया भने राम्रैसंग जीवन निर्वाह गर्न सकिने भएकाले ती मान्छे यो पेशाप्रति आकर्षित भइरहेका पनि छन् । जसले गर्दा नेपालमा चाहेर पनि पत्रकारिता र पत्रकार स्वतन्त्र बन्न सकिरहेको छैन । ठूला भनिएका मिडियामा संलग्न नभई स्वतन्त्र पत्रकारिता गर्ने पत्रकारका पछाडि परेको बेलामा बोल्ने न कुनै संगठन छ, न त सञ्चारगृह, नागरिक समाज र सरकार नै । एकललाई परेको मर्काले यहि संकेत गर्छ । &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;धादिङमा एकल सिलवाललाई कुट्नेहरुको पहिचान अझै किन हुन सकेको छैन ? त्यस दिन एकल पत्रकार मात्र थिएनन््, एउटा यात्रु पनि थिए । आजभोली वस व्यवसायीले गर्ने गल्ती र गल्तीका विरुद्ध स्थानीय पीडितहरुले राख्ने अनावश्यक मागले राजमार्गमा यात्रा गर्नेहरुले तनाव वेहोर्नु परिरहेको छ । अझ जुनसुकै माग पुरा गर्न राजमार्गमा सवार यात्रुलाई बन्धक बनाउने चलन बढ्दै गइरहेको छ । यसका विरुद्ध लेख्ने र बोल्ने आँट गरेको पत्रकारको पक्षमा राज्यको निकाय मात्र होइन, पत्रकारको संघसंस्था र मूलधारका भनिएका मिडियाले आवाज उठाउने पर्ने होइन र ? तपाईलाई के लाग्छ कुन्नि, मलाई पत्रकार एकललाई एक्ल्याए जस्तो लाग्यो है । कानुनका अगाडि त सबै समान हुनुपर्ने हो नि ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-4648017155012369786?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/4648017155012369786/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/10/blog-post.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/4648017155012369786'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/4648017155012369786'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/10/blog-post.html' title='पत्रकार एकललाई किन एक्ल्याएको ?'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-5201398641470759007</id><published>2011-07-31T23:32:00.002+09:00</published><updated>2011-07-31T23:34:43.799+09:00</updated><title type='text'>मैले बुझेको एनआरएनए जापान</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 23px;"&gt;सार्क मुलुकभन्दा बाहिर विभिन्न पेशा, व्यवसाय र अध्ययन गरि बसेका नेपालीलाई एनआरएन अर्थात् गैरआवासीय नेपाली भन्ने गरिन्छ । यसैले जापानमा बसेका नेपाली पनि एनआरएन हुन् । यिनै नेपालीको साझा संस्थालाई एनआरएनए जापान भनेर परिभाषित गरिएको छ । अरु देशमा जस्तै जापानमा पनि लगातार १८२ दिनभन्दा बढि बसिसकेपछि दुई हजार यन सदस्यता शुल्क तिरेर यसको सदस्यता लिन सकिन्छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: tahoma; line-height: 21px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;जापानमा वैध रुपमा बसेका नेपालीको संख्या मात्रै करिब २० हजारको हाराहारीमा छ । गणनामा नआएका नेपालीलाई पनि समेट्ने हो भने यो संख्या अझै बढ्छ । तर एनआरएनए जापानमा आवद्ध नेपालीहरु दुई हजारको हाराहारीमा छन् । संघको वैध सदस्य संख्या धेरै कम छ । जापानमा बसेका नेपालीहरुको संख्यालाई आधार मान्दा एनआरएनए जापानले ज्यादै कम नेपालीलाई मात्रै समेटेको छ । यसरी समेटिएका नेपाली पनि अधिकांश “सुकिलामुकिला” मात्रै छन् । अब प्रश्न उठ्छ, के एनआरएनए जापान आफैमा जापानका नेपालीको अभिभावक हो त ?&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;आगामी १४ तारिख टोक्योमा हुने अधिवेशनलाई लक्षित गरी यो संघको चर्चालाई उम्मेदवारहरुले चुलीमा पुरयाईदिए । सर्वसम्मत तरिकाले नयाँ नेतृत्व आएको खण्डमा यो संघमा सदस्यहरु बढ्दैनन् । यदि निर्वाचन नै हुने पक्कापक्की भयो भने मात्रै सदस्यहरु ह्वात्तै बढ्ने सम्भावना छ । किनभने यसको नेतृत्व हत्याउने दाउमा लागेकाहरुले आफ्ना नजिकका मान्छे र आसेपासेलाई “भोट ब्याङ्क”को रुपमा सदस्य बनाउन सदस्यता फारम र पैसा खल्तीमा लिएर हिंडेका छन् । निर्वाचनको मुखमा विभिन्न क्षत्रीय अधिवेशनमा बढेको सदस्यको अनुपातले पनि यो कुरालाई पुष्टि गरेको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;विदेशमा रहेका नेपाली संगठित हुनु राम्रो काम थियो । स्वतन्त्र संस्थाका रुपमा “नेपालीका लागि नेपाली” भन्ने मूल नाराका साथ स्थापित भएर अघि बढ्नु आफैमा राम्रो कदम पनि हो । तर समयको क्रमसंगै संघलाई प्रतिष्ठाको विषय बनाउनुभन्दा पनि विदेशमा रहेका नेपालीले यसलाई पद र पैसासंग तुलना गरेर “प्रतिष्ठा”को विषय बनाए । संस्थाप्रतिको लगाव र सम्मानको हिसाब गर्दा जापानका नेपालीले यो संघलाई विश्वास गर्ने आधार भेटिदैन । किनभने संघमा सदस्य बन्ने हैसियत राखेका नेपालीमध्ये दश प्रतिशत नेपालीलाई पनि जापानको एनआरएनएले राम्रोसंग समेट्न सकेको छैन । यो ज्यादै लाजमर्दो कुरा हो । यद्दपि दश जना गैरआवासीय नेपाली मिले भने जापानमा अर्को एनआरएनए जन्मन सक्ने यसको केन्द्रीय विधानमा उल्लेख छ । यसो भयो भने अहिले चिनिएको एनआरएनए कता जाने ? बेलैमा नेतृत्वले सोंच्न जरुरी छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;जापानमा रहेका अरु गैरआवासीय नेपालीको त कुरै छाडौ, यसैमा आवद्ध नेपाली को कहाँ कसरी के गरेर बसिरहेका छन् भन्ने बारेमा नेतृत्व मौन छ । उसंग नेपालीका बारेमा प्रष्ट डाटा छैन । जबसम्म जापानमा रहेका नेपालीको स्पष्ट तथ्यांक तयार पारिदैन, तबसम्म नेपाल र नेपालीका लागि केहि गर्न सकिदैन । आफ्नै वरीपरि भएका नेपालीका बारेमा जानकारी नलिइ स्वदेशमा रहेका नेपालीका बारेमा जापानमा चिन्ता लिनु “नजिकको तीर्थ हेलाँ” भनेजस्तै हो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;विदेश आउनु कसैका लागि रहर हो भने कसैका लागि बाध्यता । विदेश आएकामध्ये धेरै एनआरएनको एउटै उद्देश्य पैसा कमाउनु पनि हो । यसो हुनु हामी र हाम्रो गरिवी नै प्रमुख कारण हो । यसैले विदेश आउने बाटो अर्थात्, भीसालागि लागि जापान आउन नेपालीले अनेक “चोरबाटो” पनि अपनाएका छन् । सफलता पाउनु नपाउनु आफ्नो ठाउँमा छ । तर अनुहार र भीसा स्टाटस हेरेर जापानमा रहेका नेपालीलाई मूल्याँकन गर्ने चलन बढ्दै गएको छ । यहाँ सामान्य तरिकाले आएर सामान्य काम गरिरहेका मान्छेसंग पनि विलक्षण प्रतिभा लुकेको हुन्छ । हाम्रो देश नेपालमा पनि गतिलो तरिकाको शिक्षा, रोजगार र गरिखाने धन्दा भएको भए शायद मान्छेले यसरी जापानलाई आवश्यकता र महत्व दिन्थेनन् होला । यसैले एनआरएनए जापानले आफ्नो क्षेत्रमा रहेका नेपालीको पहिचान गरि जापानबाटै भएपनि देशको लागि गर्न सक्ने योगदानको बहस चलाउनु आवश्यक छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;विदेश आएर लामो समय व्यतित गरिसकेपछि आफूले कमाएको केहि अंश खर्च गरेर सामाजिक बन्न चाहनेहरुका लागि एनआरएनए अहिले आएर गतिलो माध्यम भएको छ । नेतृत्वका लागि “सुकिलामुकिला”ले रहर गर्नु यो अर्थमा कुनै नौलो र ठूलो कुरा पनि भएन । यसैले त मान्छेहरु भन्ने गर्छन्, यो गरीवको संस्था होइन, धनी र हुनेखानेहरुको मात्रै संस्था हो । यो नेपालमा बसेका मान्छेले लगाएको आरोप होइन । एनआरएनहरुले एनआरएनएलाई लगाएको यो आरोपको खण्डन व्यवहारमा अझै भएको पाइएको छैन । पैसा नभएकाहरु एनआरएनएमा लाग्न हुँदैन भन्नेहरु नेतृत्वमा छन् । कतिले मिल्दैनसम्म भन्छन् । साथमा पैसा नभइ एकाध तरिकाले छिरेकाहरुको संगठनमा कुनै सुनुवाइ हुँदैन भन्नेहरु पनि छन् । मान्छेको भनाईले मात्रै होइन, व्यवहारले पनि त्यहि देखाउँछ । जापान भनेर के गर्नु ? यहाँ हवाइजहाज किन्ने हैसियत राखेका नेपालीदेखि रेल चढ्ने हैसियत नभएका नेपाली पनि छन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;अब एनआरएनए जापानमा छिर्न २००० येन र वार्षिक रुपमा २००० येन नै नविकरण शुल्क तिरेर यसको सदस्यता टिकाइराख्ने सवालमा फरक फरक आर्थिक हैसियत भएका नेपालीलाई एउटै हैसियतमा राख्नु उचित होला त ? ठिकै छ, सदस्य पनि बन्ला , नविकरण पनि गर्ला । तर बेलाबेलामा हुने वैठक भेलामा अझ धेरै खर्च गरेर उपस्थित हुने हैसियत कमै नेपालीको मात्र छ । यसैले पनि पैसा हुनेहरु मात्रै एनआरएनएमा बस्नुपर्छ भन्ने आवाजले ठूलो अर्थ बोकेको छ । यस्ता कुराहरुमाथि एनआरएनए नेतृत्वले छलफल चलाउन जरुरी छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;अहिलेको एनआरएनए जापानले चटके निर्णय गरेको रैछ, १४ तारिखको अधिवेशनमा भाग लिन पाँच जना बराबर एक जना मात्रै प्रतिनिधि बन्न पाउने । प्रतिनिधि बन्न कि क्षत्रीय समितिले सिफरिस गर्नुपर्ने, कि त प्रतिनिधि बन्ने व्यक्तिले दुई जना प्रस्तावक र दुइजना समर्थकको हस्ताक्षर सहितको सिफारिस लिएर केन्द्रमा “विन्तीपत्र” चढाउन जाने । यसरी एकपटक प्रतिनिधि, प्रस्तावक र समर्थक बनेको व्यक्ति अर्को व्यक्तिका लागि प्रतिनिधि, प्रस्तावक र समर्थक केहि पनि बन्न नपाउने । यस्तो अव्यवहारिक कदम आफैमा हासउठ्दो त छदैछ, यसले कत्तिको गम्भीर समस्या उत्पन्न गराउँछ भन्ने हेक्का नेतृत्वमा बसेकालाई ज्ञान नभए जस्तो लाग्यो । क्षत्रीय समितिलाई निर्णयको अधिकार दिनु प्रजातान्त्रिक पद्धतिको उपहास त हुँदै हो । किनभने उसले आफूलाई मन परेका मान्छेलाई जिताउनका लागि मात्रै “भोट व्यांक”को सपथ खुवाएर प्रतिनिधि बनाउँछ । प्रस्तावक र समर्थकको सिफारिस लिएर प्रतिनिधिको लागि विन्तीपत्र हाले भने केहि हदसम्म यो प्रजातान्त्रिक हुनसक्ला । तर यसको मापन गर्ने आधार के ? आफ्नै सदस्यहरुको गतिलो तथ्याँक नभएको एनआरएनए जापानसंग अब बन्ने प्रतिनिधि, प्रस्तावक र समर्थकको आधिकारिक हस्ताक्षर कसरी प्रमाणित हुन सक्छ ? यसका लागि बेलैमा क्षेत्रीय भेला बोलाएर सबैका सामु प्रतिनिधि छान्ने व्यवस्था गर्नुपर्छ जस्तो लाग्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;हालै जापानबाट वेवकाष्ट भएको एउटा अनलाइन मिडियामा सुनामी पीडितको सन्दर्भमा आर्थिक अनियमितता भएको कुरा बाहिर आयो । तर टोकियोमा रहेका अधिकांश संघसंस्थाले यसलाई खण्डन गरि “होइन” भने । उनीहरुको विचारमा यो “निराधार आरोप” र “तथ्यहिन समाचार” थियो । एनआरएनए जापानले आफ्नो आधिकारिक वेवसाइडमा राखेको जापानका नेपाली सञ्चारमाध्यम मध्येको एक अनलाइन पोर्टलमा त्यो समाचार उल्लेख थियो । “सञ्चारमाध्यम” मा आएको समाचारलाई “निराधार र कपोलकल्पित” बनाउन जति मिहिनेत गरियो, अहिलेसम्म यसको वास्तविकता र हरहिसाबको आधिकारिक फाँटवारी संस्थागत रुपमा एनआरएनए जापानको नेतृत्वले बाहिर ल्याउन आवश्यक ठानेन । अब यसलाई के भन्ने ? “दालमे कुछ काला हे” त भन्नै परयो । एनआरएनए जापानले आधिकारिक मानेको संचारमाध्यममा प्रकाशित समाचार सही नहुन पनि सक्छ । तर विषय उठिसकेपछि मिहिन तरिकाले आम नेपाली जनतालाई जवाफ दिईयो भने संगठन र नेतृत्वमाथि बारम्बार प्रश्न उठाउने ठाउँ रहँदैन । यस्ता कुराहरुको तथ्यपरक जवाफ दिन सकिएन र ढिला गरियो भने पनि समाचारलाई “कपोलकल्पित” बनाउन बसेको भेलालाई जापानमा रहेका नेपालीले “चोरको खुट्टा काट् भन्दा उचालेको रहेछ” भनि बुझ्नेछन् । यसैले आर्थिक पारदर्शीताका लागि नेतृत्व पंक्तिले गम्भीर भएर सोच्दै यथार्थ के हो ? बाहिर ल्याउन आवश्यक छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;यतिबेला “मानवतस्कर” हरुले जापानमा आकर्षक तलब र कामको लोभ देखाएर सोझा र गरीव नेपालीसंग लाखौं रुपैया असुल्दै यहाँ ल्याई अलपत्र पारेको घटना बढ्दै गएको छ । गरीव नेपालीको पैसा, समय र मिहिनेतमा खेलवाड गरि रातारात “धनी” भएकाहरुले कमाइको केहि अंश सामाजिक काममा खर्चेको बहाना बनाएर एनआरएनएलाई आश्रयस्थल बनाएका पनि छन् । यसको छानवीन हुनु जरुरी छ । जापानमा रहेका नेपालीका समस्याका पोका धेरै छन् । समाधान गर्ने जिम्मा एनआरएनएको भने होइन । तर यो संस्थाले धेरै पहल गर्नसक्छ । जापानमा रहेका नेपालीहरुले एनआरएनए जापानलाई आफ्नो कर्मघरको अभिभावक सम्झिसकेपछि यसको नेतृत्व पंक्तिमा भएका र अब आउन चाहनेहरुले यहाँ रहेका हरेक नेपालीका समस्यालाई समाधान गर्न नसकेपनि बुझ्न चाहि सक्नुपर्छ । जापान आएको सक्षम नेपालीले नेपाल र नेपालीका लागि गरेको सहयोग तबमात्रै सार्थक हुन्छ, जब सबै नेपालीले कमाइको सानो अंश नेपाल विकासको लागि खर्चिन सक्छन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;समस्या हरेकका आ–आफ्ना छन्, जापानमा । सबैले चाहे भने गर्न नसकिने पनि केहि होइन । नेपालको विकास टाढाको कुरा भयो । सुरु यहिं जापान बसेका नेपालीलाई सहयोग गरेर गर्न सकिन्छ । पहिलो कुरो, जापानमा रहेका सम्पूर्ण नेपालीको तथ्यांक संकलन गरेर उनीहरुको अवस्था बुझ्ने । यसपछि आयश्रोतको आधारमा सदस्यता र नविकरण शुल्क निर्धारण गरेर उनीहरुलाई एनआरएनए जापानको सदस्यता दिलाउन सकिन्छ । नेपालीलाई काम लगाएर श्रम अनुसार ज्याला नदिने “मालिक”हरुको विगवीगी बढ्दो छ । यसलाई तह लगाउन अनुगमनको खाँचो छ । त्यस्ता “मालिक” लाई एनआरएनएको अभियानमा सरिक नगराइदिने हो भने मर्कामा परेका धेरै नेपाली खुशी हुनेथिए । भाषा र जापानी अध्यागमन कानुनको अभावमा नेपालीहरु धेरै अप्ठेरोमा परिरहेका छन् । भाषा र जापानी अध्यागमन कानुनबारे राम्रो ज्ञान भएका एनआरएनहरुले समुह बनाई त्यस्ता नेपालीलाई हप्ताको एकपटक भएपनि प्रशिक्षित गरिदिन सक्छ । नेपालीहरु एकै ठाउँमा भेला भएर कार्यक्रम गर्नु त राम्रो कुरा हो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;तर जापानमा हुने जुनसुकै कार्यक्रमका सहभागि प्रायः एउटै अनुहारका हुन्छन् भन्दा अत्युक्ति नहोला । समय र पायक मिलाएर हरेक वर्ग र क्षेत्रका नेपालीलाई पनि कार्यक्रममा सहभागि गराए एनआरएनएको गरिमा बढ्न सक्छ । हरेक संस्थाको अधिवेशन भनेको विगतको कार्यसमीक्षा र आगामी कार्ययोजना साथै भावी नेतृत्वका लागि हुनेगर्छ । एनआरएनए जापानको आगामी अधिवेशन पनि यसैमा केन्द्रीत छ । तर अहिलेको चहलपहल हेर्दा भावी नेतृत्वको कसरतले बाँकि काम अधुरा र गौण हुने निश्चित छ । यसैले नेतृत्व चयनका बारे बेलैमा बुद्धि पुरयाउन जरुरी छ । हालै विद्यार्थीहरुको संस्था नेसाजले कम्प्युटर सिस्टमबाट चयन गरेको नेतृत्व प्रकृयालाई एनआरएनएले उपयोग गरयो भने धेरै राम्रो हुनेछ । अनि बल्ल नेपालीका साझा मुद्धामा छलफल गर्न पाइनेछ । एक पटकको नेपाली सधैंको नेपाली बन्न सक्छ । यी भनेको विना पैसामा गर्न सकिने कुरा हुन् । अब हामी सबैले जापानमा हुने विभिन्न भेला, वैठक र कार्यक्रममा लाग्ने समय, पैसा र खानपीनलाई कम गरी नेपाल र नेपालीको विकास जापानबाटै सुरु गरे कसो होला ?&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-5201398641470759007?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/5201398641470759007/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/07/blog-post_31.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/5201398641470759007'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/5201398641470759007'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/07/blog-post_31.html' title='मैले बुझेको एनआरएनए जापान'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-1261785105197827634</id><published>2011-07-07T14:59:00.000+09:00</published><updated>2011-07-07T14:59:13.494+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='विचार'/><title type='text'>पत्रकारहरु र आम मान्छे</title><content type='html'>&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16px;"&gt;&lt;em style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: #0171bb; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial initial; background-repeat: initial initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: white; font-size: 13px; font-style: normal !important; line-height: 25px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 5px; padding-right: 5px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"&gt;इन्द्रध्वज क्षेत्री&lt;/em&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16px;"&gt;'सबै जनावर समान छन्, केही बढी समान छन् ।' जर्ज अरवेलको प्रसिद्ध कृति एनिमल फार्मको यो वाक्य समाजमा समानताका नाममा हुने असमानता जनाउन विभिन्न परिस्थितिमा प्रयोग गर्ने गरिन्छ । शीतयुद्धकालमा समाजवादी सोभियत संघसँग आबद्ध गणराज्यहरूमा निर्माण भएको खास कुलीन वर्गलाई देखाएर समाजवादी व्यवस्थामाथि प्रहार गर्न यो वाक्य धेरैले प्रयोग गर्ने गर्थे । सोभियत संघको पतनपछि पनि यो वाक्यले हामीलाई गिज्याउन छाडेको छैन ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://1.bp.blogspot.com/-yUKZfLi8bMw/ThVKtg6-hWI/AAAAAAAAAh8/XBBjMV1FC90/s1600/Indradhoj-kshetri_.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"&gt;&lt;img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-yUKZfLi8bMw/ThVKtg6-hWI/AAAAAAAAAh8/XBBjMV1FC90/s1600/Indradhoj-kshetri_.jpg" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16px;"&gt;&amp;nbsp;वास्तवमा यस्ता बढी समानहरू समाजमा विभिन्न परिस्थितिमा निर्माण हुन्छन् । कानुनका अगाडि सबै समान हुने मन्त्र बोक्ने उदार प्रजातान्त्रिक व्यवस्थामा यो समानता केवल दर्शनमा मात्रै सीमित छ । बरु असमानताको निर्माण नै यो व्यवस्थाको मूल लक्ष्य हो । यस्तै बढी समानहरूको निर्माणमा अहिले आवाजविहीनहरूको आवाज भनिने नेपालको पत्रकारिता जगत् पनि रुमल्लिइरहेको छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19px;"&gt;पत्रकारिताको व्यावसायिक आचारबारे लामो समयसम्म बहस आकषिर्त गर्ने देखिन्छ ।&lt;/span&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; line-height: 16px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-size: x-small;"&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19px;"&gt;प्रसंग हो विराटनगरका पत्रकार लानाथ ढकालमाथि एमालेसंबद्ध युवा संघ मोरङका उपाध्यक्ष परशुराम बस्नेतको निर्देशनमा भएको भनिएको आक्रमणको । घटनामा गम्भीर घाइते भएका ढकाल उपचारपछि घर फर्केका छन्, तर घटना सेलाइसकेको छैन । बरु यसले सञ्चारमाध्यम वा&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 16px;"&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;त्यही घटनाको केही दिनअघि -जेठ ११ गते) हिमाल खबरपत्रिकाका संवाददाता एकल सिलवाललाई धादिङको जोगीमारामा एउटा भीडले मरणासन्न हुने गरी कुट्यो र क्यामेरा तोडफोडपछि छाडिदियो । उनको वेदना कसैले सुनेन । कुनै साप्ताहिक पत्रिकाले पनि ठाउँ नदिएपछि उनले एउटा ब्लगमा आफ्नो वेदना पोखेका छन् । त्यसबारे पत्रकार महासंघले एउटा विज्ञप्ति पनि निकालेन । अन्य सञ्चारमाध्यम वा उनले काम गर्ने पत्रिकाले पनि यो कुरालाई छापेको छैन । विराटनगर घटनाको ५ दिनपछि जेठ २७ मा बारामा एकजना सरकारी कर्मचारी धिरज महतोको हत्या भयो । त्यो घटनाले पनि सञ्चारमाध्यममा खासै महत्त्व पाउन सकेन ।&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;यी घटनालाई समग्रमा हेर्दा नेपालको पत्रकारिताले थुप्रै किसिमले 'बढी समान' हरूको निर्माण गरेको स्पष्ट हुन्छ । आम मानिसभन्दा पत्रकार बढी समान छन् । आम मानिसको जीउधनभन्दा पत्रकारको जीउधन बढी महत्त्वपूर्ण छ अर्थात् मानिसको बाँच्न पाउने हकभन्दा प्रेस स्वतन्त्रता बढी महत्त्वपूर्ण हो । अर्कोतर्फ पत्रकारबीच नै पनि केही बढी समानहरू छन् । त्यहाँ यी बढी समानहरूका पनि तह हुन सक्छन् । जस्तैः शक्तिशाली 'ब्रोडसिट' पत्रिकामा काम गर्नेहरू, ठूला दलसँग संबद्धहरू आदि अलि बढी समान हुन् र जिल्लामा काम गर्नेहरू, दलित पत्रकारहरू अथवा कुनै दलको संरक्षण प्राप्त नगर्नेहरू कम समान हुन सक्छन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;सञ्चारकर्मीहरूले ढकालमाथि भएको आक्रमणलाई मानिसको सूचनाको हकमाथिको चुनौती र स्वतन्त्र प्रेसमाथिको आक्रमणको रूपमा लिएका छन् । यी दुवै तर्कसँग असहमति हुन सकिँदैन । पत्रकारले निसङ्कोच र निर्भयसाथ काम गर्न पाउनुपर्छ । घटनापछि सञ्चारमाध्यमहरूले गरेको कभरेज हेर्दा यो घटनालाई देशमा संविधान निर्माण र शान्ति प्रक्रियाभन्दा पनि महत्त्वपूर्ण एजेन्डा बनाइएको छ । सबैखाले सञ्चारमाध्यममा यो घटनाको प्रचुर र व्यापक 'कभरेज' भएको छ । तर, कानुनको शासन र जनताको सूचनाको हकका लागि गरिएको भनिएको यो आन्दोलन कतै प्रत्युत्पादक त भएको छैन ? जुन किसिमले पत्रिकाहरूले घटनाका आरोपित भनिएका परशुराम बस्नेत, उनको सम्पत्ति र व्यवहारबारे विवरणहरू बाहिर ल्याएका छन्, ढकालमाथि आक्रमण हुनुअघि नै यी कुरा किन बाहिर आउन सकेनन् ? किन यति धेरै ज्यादतीबारे समाचार लेख्ने प्रयास गरिएन ? यसले एकजना 'गुन्डा' का अगाडि नेपालको समग्र पत्रकारिता नै नतमस्तक हुँदोरहेछ भन्ने देखाउँछ । अहिले आएर फटाफट उनका कर्तुतबारे खोतल्दै जाँदा समग्र पत्रकारिताले आफ्नै कमजोरीप्रति&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;पनि कुरीकुरी गरिरहेको छ, अरू कति यस्ता 'डन' होलान् जसका क्रियाकलापप्रति नेपालको पत्रकारिताले आँखा चिम्लिरहेको होला ?&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;सञ्चारमाध्यमहरू लामो समय एउटै घटना वा व्यक्तिका पछाडि दौडिरहँदा अन्य महत्त्वपूर्ण विषय छुट्ने जोखिम रहन्छ । अर्कोतर्फ राज्य वा अन्य शक्तिशाली निकायले बेलाबेलामा ध्यान अन्यत्रै खिच्न यस्ता मुद्दाहरूको निर्माण गरिदिन्छन् र सञ्चारमाध्यमहरूको ध्यान अन्यत्र मोडिइरहेका बेला आफ्ना खराब क्रियाकलापबारेका समाचारलाई गाड्ने (डम्प गर्ने) गर्छन् । यसले गर्दा झन् जनताको सूचनाको हकमाथि उल्टो आघात पुर्‍याउँछ । यो प्रकरणका कारण पनि यस्तै कुनै घटना भएका छन् कि ? उदाहरण लिऊँ बजेटको मुखमा आएर सञ्चारमाध्यमको ध्यान त्यता मोडिँदा अरबौं रुपैयाँको कर छली प्रकरणको अनुसन्धानमा ढिलाइ पो भइरहेको छ कि ? अथवा उनीहरूलाई सहुलियत दिने गरी बजेट निर्माण पो हुँदै छ कि ? अथवा सेना समायोजन प्रक्रिया अवरुद्ध हुनुका पछाडि सञ्चारमाध्यममार्फत उचित दबाब पो पुगेन कि ?&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-size: 14px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;अब कुरा गरौं पत्रकार महासंघको आन्दोलनको । एउटा कुरा स्पष्ट छ, देशमा कानुनी शासन स्थापनाका लागि हाल सबैभन्दा ठूलो समस्या भनेको संक्रमणकालीन अवस्था हो । जतिसक्दो चाँडो शान्ति प्रक्रिया र संविधान निर्माण पूरा हुन्छ, त्यति नै छिटो यो समस्याको समाधान हुन सक्छ । यस्तो अवस्थामा पत्रकारिता जगत्कै हितका लागि पनि सबैभन्दा महत्त्वपूर्ण कुरा जारी संविधान निर्माण र शान्ति प्रक्रिया पूरा गराउन सकारात्मक हस्तक्षेप जरुरी छ । तर यो आन्दोलनले त यी सबै प्रक्रियालाई ओझेलमा पारेका छन् । कल्पना गरौं त, यी सबै प्रयत्नका बाबजुद परशुराम बस्नेतलाई प्रहरीले पक्राउ गर्न सकेन वा उनी अदालतबाट दोषी किटान हुन सकेनन् भने के होला ? पत्रकार महासंघको यो आन्दोलनको औचित्य के रहला ? अथवा उनी निर्दोष साबित भए भने उनको चुरीफुरी कति बढ्ला ? के यही एउटा घटनालाई आधार बनाएर सरकार समग्र रूपमा असफल भएको भन्ने जनमत सिर्जना गर्न त खोजिँदै छैन ? अब त परशुरामले प्रहरीसमक्ष आत्मसमर्पण नै गरे भने पनि उनी त 'हिरो' बनिसके । उनले चलाइरहेको व्यवसाय (गुन्डागर्दी वा अन्य) आगामी दिनमा झनै बढ्नेछ । समग्र पत्रकारिता जगत् बरु कहीँ न कहीँ जानी वा नजानी कसैको गोटी बन्न पुगेको छ र अभिजातवर्गहरूको निर्माण जारी छ । Source :&amp;nbsp;&lt;b&gt;@kantipur Daily&lt;/b&gt;&lt;/div&gt;&lt;/span&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-1261785105197827634?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/1261785105197827634/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/07/blog-post.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1261785105197827634'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1261785105197827634'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/07/blog-post.html' title='पत्रकारहरु र आम मान्छे'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><media:thumbnail xmlns:media='http://search.yahoo.com/mrss/' url='http://1.bp.blogspot.com/-yUKZfLi8bMw/ThVKtg6-hWI/AAAAAAAAAh8/XBBjMV1FC90/s72-c/Indradhoj-kshetri_.jpg' height='72' width='72'/><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-4811665379048017894</id><published>2011-06-29T09:07:00.001+09:00</published><updated>2011-06-29T09:09:10.273+09:00</updated><title type='text'>एमाले नेता ज्ञवाली जापान छिर्न नपाउनुको अर्थ</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="color: red; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;i&gt;हुन त देवी ज्ञवाली जापान आउन नसक्नुभएको सम्बन्धि आर्टिकल &lt;a href="http://www.mysansar.com/archives/2011/06/id/19816"&gt;माईसंसार&lt;/a&gt;मा आईसकेको छ । प्रारम्भिक चरणमा सम्बन्धित पक्षहरुसंग गरिएको कुराकानीमा आधारित भई त्यो आर्टिकल तयार पारिएको थियो&amp;nbsp; । माईसंसारमा आईसकेपछि पाठकहरुले दिएको सुझावहरु र आएका नयाँ विषयवस्तुहरुसंग सम्बन्धित रहि सरोकारवाला व्यक्तिहरुसंग फेरि सम्पर्क गरिसकेपछि अपडेट सहित पुन यो आर्टिकल प्रकाशित गरेको जानकारी गराउँछु । पाठकहरुले दिएका विश्वसनीय आधार र सुझावप्रति कृतज्ञ छु । &lt;/i&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"&gt;&lt;tbody&gt;&lt;tr&gt;&lt;td style="text-align: center;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;a href="http://2.bp.blogspot.com/-TNZ2YdCjmTM/Tgpm1VdlQ-I/AAAAAAAAAhc/c865jLW5NMU/s1600/waiting+for+devi+gyawali+in+nagoya.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"&gt;&lt;img border="0" height="172" src="http://2.bp.blogspot.com/-TNZ2YdCjmTM/Tgpm1VdlQ-I/AAAAAAAAAhc/c865jLW5NMU/s400/waiting+for+devi+gyawali+in+nagoya.jpg" width="400" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;/span&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td class="tr-caption" style="text-align: center;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;“&lt;b&gt;कतिबेला आउने होला&amp;nbsp; ?&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;”&lt;b&gt; नागोया एअरपोर्टमा देवी ज्ञवालीको पर्खाईमा &lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;।&lt;/span&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/tbody&gt;&lt;/table&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="color: red;"&gt;देवी ज्ञवाली जापानको एअरपोर्टबाटै फिर्ता भएको सम्बन्धि विषयवस्तु र समाचार &lt;a href="http://www.tokyonepal.com/2011/06/20/27483.html"&gt;टोक्यो नेपाल डट कम&lt;/a&gt;, &lt;a href="http://www.welovenepal.com/?p=23659"&gt;वीलभ नेपाल डट कम&lt;/a&gt;,&lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;/span&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;a href="http://www.onlinekhabar.com/2011/06/20/66676.html"&gt;&lt;i style="color: red;"&gt; अनलाइन खबर &lt;/i&gt;&lt;/a&gt;&lt;a href="http://samudrapari.com/index.php?option=com_content&amp;amp;view=article&amp;amp;id=2866:2011-06-19-16-39-55&amp;amp;catid=77:japan-news&amp;amp;Itemid=69"&gt;&lt;span style="color: red;"&gt;समुद्रपारी,&lt;/span&gt;&lt;/a&gt; &lt;i&gt;&lt;span style="color: red;"&gt;माईसंसार डट कम, &lt;a href="http://www.weeklynepal.com/newsite2/index.php?option=com_publication&amp;amp;task=display&amp;amp;view=news&amp;amp;id=12944"&gt;दृष्टि साप्ताहिक&lt;/a&gt;, कालिका एफ एम चितवन,&amp;nbsp; माइसंसार डट कम र &lt;a href="http://nepaljapan.com/read.php?section=opinion&amp;amp;topic=headlines&amp;amp;id=33331"&gt;नेपाल जापान डट कम&lt;/a&gt;मा पनि प्रकाशित भईसकेको छ । टोक्यो नेपाल डट कमले &lt;a href="http://www.tokyonepal.com/2011/06/20/27591.html"&gt;समाचार टिप्पणी&lt;/a&gt; र एनडिएफ जापानका अध्यक्ष डा. दिलिपचन्द्र घिमिरेको &lt;a href="http://www.tokyonepal.com/2011/06/21/27597.html"&gt;विज्ञप्ति&lt;/a&gt; पनि प्रकाशित गरिसकेको छ ।--लेखक&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/i&gt; &lt;br /&gt;जुन  १६ तारिख विहीवारका दिन नेकपा एमालेका केन्द्रीय सदस्य देवीप्रसाद ज्ञवाली  जापानका नेपालीले आयोजना गरेको एउटा कार्यक्रममा भाग लिन नेपालबाट ड्रागन  एअरमा हङकङ हुँदै उडे । तर जापानको नागोयास्थित चुबु अन्तर्राष्ट्रिय  विमानस्थलबाट बाहिर निस्कने क्रममा त्यहाँको अध्यागमनले ज्ञवालीलाई रोक्यो ।  नेपाली लोकतान्त्रिक मञ्च जापानले आयोजना गरेको “नेपालको दीगो शान्ति  स्थापनामा प्रवासी नेपालीहरुको भूमिका” विषयक कार्यक्रममा भाग लिन र यहि  संस्थाले प्रकाशन गरेको “सूर्योदय स्मारिका २०६८” विमोचन गर्न प्रमुख  अतिथिको रुपमा ज्ञवाली जापान आउन लागेका थिए । लोकतन्त्र, शान्ति र मानव  अधिकारका पक्षमा काम गर्ने यो आयोजक संस्थालाई एनडिएफ जापानको नामले पनि  चिनिन्छ ।&amp;nbsp; जापानी समय अनुसार राती ९ः०५ मा ओर्लिएका ज्ञवालीलाई “रिसिभ”  गर्न ८ बजे नै एअरपोर्ट गएकाहरु राती १२ बजेसम्म बसेर रित्तो हात फर्किएका  थिए । &lt;br /&gt;सरकारमा रहेको पार्टी एमालेका निर्वाचित केन्द्रीय सदस्य, त्यहिमाथि शालिन र  बौद्धिक नेता रुपमा चिनिन्छ नेपाली राजनीतिमा ज्ञवालीलाई । उनी भरतपुर  नगरपालिकाका उपमेयर समेत भईसकेका छन् । यद्दपि कार्यक्रमको बहाना बनाएर  जापानमा लुकी लुकी पैसा कमाउने उनको उद्देश्य पटक्कै थिएन । किनभने जुन २४  तारिखमा त उनलाई नेपाल जसरी पनि फर्कनु नै थियो ।&lt;br /&gt;नेपालस्थित जापानी राजदूतावासबाट भीसा पाएर पनि जापानको अध्यागमनले  ज्ञवालीलाई रोक्नका पछाडि के कारण होला ? यतिबेला आम नेपाली समुदायमा यो  चासोको विषय बनेको छ । चिन्ता आयोजकदेखि देवी ज्ञवालीसम्मकालाई परेको छ ।  विभिन्न चोरबाटो समातेर जापान छिरेका नेपालीहरुको संख्या जापानमा कम छैन ।  जो वर्षौसम्म पनि अनाधिकृत ढंगले जापानमा बसिरहेका छन् । तर नेपाली  समुदायको बीचमा पूर्वघोषित कार्यक्रम सम्पन्न गरी फेरि नेपाल फर्कने पवीत्र  उद्देश्यका साथ जापान आउन लागेका ज्ञवालीलाई बीच बाटामै तगारो लगाउनुको  अर्थ जापानले नेपाललाई नपत्याएकै हो त ? यो घटनाले आयोजक संस्था नै गलत हो  या ज्ञवालीको नियत खराब हो भन्ने कुराको प्रश्न उब्जाएको छ । साथै  ज्ञवालीको जापान आगमनका लागि डकुमेण्ट तयार पार्नेदेखि लिएर खर्चको  प्रायोजन गर्ने एनडिएफ जापानमाथि पनि प्रश्न तेस्र्याइदिएको छ । &lt;br /&gt;ज्ञवाली आउने दिन म पनि उनलाई लिन विमानस्थलमा गएको थिएँ । किनभने म आफैले  सम्पादन गरेको सूर्योदय स्मारिकाको १९ तारिख आईतबार टोकियोमा भव्य  कार्यक्रमको बीच उनैबाट विमोचन हुँदै थियो । एनडिएफ जापानको प्रचार विभाग  प्रमुखका हैसियतमा सुरुमा देवी ज्ञवालीलाई जापान ल्याउने प्रस्ताव पनि मैले  नै गरेको थिएँ । एअरपोर्ट जाने क्रममा आयोजक संस्थाका अध्यक्ष डा.  दिलिपचन्द्र घिमिरे र पत्रकार कविकिरण न्यौपाने पनि संगै थिए । हङकङबाट  ज्ञवालीलाई उडाएर ल्याएको क्याथे प्यासिफिक ल्याण्डिङ भईसकेपछि ज्ञवाली  निस्कने बाटो ढुकेर हामीले उनलाई कुरिरहेका थियौं । अध्यक्ष डा.घिमिरे फूल  लिएर उनलाई स्वागत गर्न तयारी हालतमा थिए । तर करिब ४५ मिनेटपछि दुईजना  जापानीज हाम्रो सामु आए । अध्यागमनले ज्ञवालीलाई केरकार गरेको र ज्ञवालीले  उपलव्ध गराएको अध्यक्ष घिमिरेको फोन नं.मा फोन नउठेपछि शंकाको घेरामा  राखेको ती जापानीजको भनाई थियो । यसैले एकपटक भित्र अध्यागमन विभागमा  सम्पर्क गर्न उनीहरुले सुझाव पनि दिए । उनीहरु हङकङबाट ज्ञवालीसंगै आएका  रहेछन् । यो जानकारी आएपछि घिमिरे विमानस्थल सोधपुछ शाखा खोज्नपट्टि लागे ।  यहि बीचमा मेरो मोवाइलमा पनि भित्र अध्यागमनबाट फोन आयो । उसले घिमिरेलाई  खोजेपछि मैले उनी यहाँ नभएकोले एकछिनपछि फोन गर्न लगाउँछु भनें । तर  एकैछिनमा घिमिरेकै मोवाइलमा अध्यागमनबाट फोन आयो र उनीहरुबीच लामो कुराकानी  भयो । &lt;br /&gt;यतिबेला रातको करिब १० बजिसकेको थियो । जहाज ल्याण्डिङ गरेको करिब एक  घण्टाभित्र सबै मान्छे अध्यागमनको फलामे ढोका पार गरेर आफ्नो मान्छेको  जिम्मामा आईसक्छन् । तर ज्ञवाली चाहि हाम्रो जिम्मामा आउनुको सट्टा उनकै  विषयमा अध्यागमन अधिकारीसंग अध्यक्ष घिमिरेको ट्याकल चलिरह्यो । अध्यागमन  अधिकारीहरुसित घिमिरेको फोनमा “ट्याकल” भईरहँदा त्यहिबेला एनडिएफका प्रमुख  सल्लाहकार डा. राजेन्द्रप्रसाद पराजुलीले टोकियोबाट मलाई फोन गरे । &lt;br /&gt;“देवीजी निस्कनुभो बाहिर ?”–उनले सोधे । &lt;br /&gt;“अँहँ । अझै निस्कनुभा छैन ।  अल्लि अठ्यारो पार्ला जस्तो लाग्यो इमिग्रेसनले ।”– घिमिरेले फोनमा गरेको  एकोहोरो वार्ता सुन्दा उनलाई यो जानकारी दिन मलाई अप्ठ्यारो थिएन । अक्सर  फोन हुँदा रमाइला र मीठा कुरा गर्ने डा. राजेन्द्रको आवाज एकाएक नर्भस भएको  पाएपछि मैले थपे,– “केहि उपाय लगाउनुपर्ला जस्तो छ ।” देवी ज्ञवालीलाई  जापान बोलाएर स्मारिका विमोचन गर्न लगाउने प्रकृयामा उनी पनि निकै खटेका  थिए ।&lt;br /&gt;“किन देवी ज्ञवाली नै ल्याउने ? अरु नेता छैनन् र एमालेमा ?” केहि साथीले  गर्ने प्रश्नमा उनी देवी ज्ञवालीको पक्षमा तत्काल प्रतिकृया दिने गर्थे,  “विदेशमा हुने कार्यक्रममा अवसर नपाएको । भूगोलमा खटेको नेता अनि शालिन र  बौद्धिक व्यक्तित्वका धनी । सधैं ठूला पदमा बसेका नेतालाई मात्रै विदेश  ल्याउनुपर्छ र ?” डा. पराजुली स्मारिका प्रकाशन समितिका सदस्य पनि हुन् । &lt;br /&gt;अध्यागमन अधिकारीसंग भएको फोनवार्ता सकिएपछि डा. घिमिरे पनि अल्लि निराश  जस्तै देखिए । उनले यतिमात्रै भने,“अझै अनुसन्धान गर्दैछन् । तर सजिलै  छोड्ला जस्तो छैन ।” अल्लि अप्ठ्यारो स्थिति सिर्जना भईसकेपछि टोकियोमा  रहेका सूर्य पाठक र सुन्दर पौडेल लगायतलाई पनि देवी ज्ञवालीको विषयमा  “अपडेट” गर्ने काम भयो । यतिबेला रातको साढे ११ बजिसकेको थियो । राजदूत  गणेश योन्जन तामाङलाई फोन गरेको उठेन । पछि उनैले घिमिरेलाई फोन गरेर  ज्ञवालीको विषयमा जानकारी मागे । तत्काल राजदूतले अध्यागमनमा फोन गरेर केहि  अप्ठेरो भएमा आफ्नो र नेपाली दूतावासको जिम्मामा ज्ञवालीलाई छाडिदिन आग्रह  गरे । अध्यागमनबाट सकारात्मक जवाफ आएकोले करिब दश मिनेटपछि ज्ञवाली बाहिर  निस्कने राजदूतबाट जानकारी आयो । यो बीचमा अन्य क्षेत्र र तरिकाबाट पनि  ज्ञवालीलाई बाहिर निकाल्ने प्रयास जारि रह्यो । साथै भित्र अध्यागमन  अधिकारीबाट समेत घिमिरेसंग फोनवार्ता भईरहेको थियो । त्यहिमाथि राजदूतले  समेत “देवीजी अब बाहिर निस्कन लाग्नुभएको छ” भनिसकेपछि हामीले समस्या  समाधान भईसकेको ठानेका थियौं । &lt;br /&gt;रातको १२ बज्यो । अन्तर्राष्ट्रिय उडान भरेर यात्रुलाई “रिसिभ” गर्न आएका  मान्छेहरु विमानस्थलमा सबै सकिए । रेलसेवा बन्द भईसकेको थियो । हामी तीनजना  मात्रै बाँकि थियौं । ज्ञवाली आउने आशा जीवितै भएपनि सबैको अनुहारमा  निराशा झल्कन्थ्यो । उनलाई स्वागत गर्न ल्याएको फूल पनि ओइलाइसकेको थियो ।  यत्तिकैमा विमानस्थल सुरक्षार्थ खटिएको एक जना सेक्युरिटी गार्ड हामी भएतिर  आए । आउनुपर्ने जहाजका यात्रु सबै “क्लियर” भएकाले हामीहरु त्यहाँ बस्नुको  उद्देश्य ती गार्डलाई जान्न मन लाग्यो । उनलाई सबै कुरा बताएपछि कुरो जे  सुकै भएपनि “यो ठाउँ क्लियर” गर्नुपर्ने उनको भनाई थियो । यसैले त्यो ठाउँ  छाडेर अल्लि पर अर्कै ठाउँ खोज्नपट्टि लाग्यौं । यति नै बेला अध्यामगनबाट  घिमिरेको मोवाइलमा फेरि फोन आयो । किनभने यो विषयमा घिमिरेले नै  अध्यागमनसंग डिल गरिरहेका थिए । अध्यागमनले घिमिरेलाई यतिमात्रै  भन्यो,“तपाईहरुको आवश्यक कागजात, चित्तबुझ्दो जवाफ र प्रोफाइलप्रति हामी  सन्तुष्ट हुन सकेनौं । यसैले हामीले देवी ज्ञवालीलाई जापान छिर्न नदिई  नेपाल पठाउने निधो गर्यौं । यो हाम्रो अन्तिम डिसिजन भयो । यसमा ज्ञवाली  पनि मञ्जुर हुनुभयो । उहाँ भोली दिउँसोको उडानमा नेपाल फर्कदै हुनुहुन्छ ।  अब तपाईहरु जान सक्नुहुन्छ ।” अध्यागमनको यो निर्णयले हामी सबै निराश भयौं ।  केहि समयअघिसम्म ज्ञवालीको विषयमा अपडेट गरिरहेकाहरु चिन्ता मान्न थाले ।  अध्यागमनलाई चित्त नबुझेपछि जो जसुकैलाई पनि आवश्यक कागजात, चित्तबुझ्दो  जवाफ र&amp;nbsp; प्रोफाइलप्रति असन्तुष्ट भनेर प्रतिकृया दिईन्छ । तर भित्री गुदो  कुरोको लागि चाहि आत्मसमीक्षा गर्नैपर्ने हुन्छ ।&lt;/span&gt;  &lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&amp;nbsp;देवी ज्ञवालीलाई प्रमुख अतिथि बनाएर नागोया र टोकियोमा गरिने कार्यक्रमको  भव्य तयारी भईसकेको थियो । अतिथिहरुलाई निमन्त्रणा पुगिसकेको थियो ।  त्यहिमाथि संस्थाले निकाल्न लागेको सूर्योदय स्मारिकाको विमोचनका लागि  नेपालबाट ल्याएको किताब र व्यानर समेत उहासंगै थियो । ज्ञवालीलाई बाहिर आउन  नदिएपनि त्यो सामान दिनका लागि हामीले गरेको अनुरोध पनि अध्यागमनले मानेन ।  यति भईसकेपछि लडाईमा हारेर लखतरान भएको सिपाही झैं विमानस्थल छोड्नु बाहेक  हामीसंग अर्को विकल्प थिएन । राती नै भएपनि चिन्ता र चासोले गर्दा एनडिएफ  जापानका जिम्मेवार पदाधिकारीहरुलाई यी सबै कुराको जानकारी भयो । &lt;/span&gt;  &lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;कोठामा पुग्दा रातको २ बजिसकेको थियो । एमाले महासचिव ईश्वर पोखरेल र  पत्रकार विष्णु छिमेकीलाई औपचारिक रुपमा यो विषयमा प्रत्यक्ष जानकारी  गराईयो । प्रधानमन्त्री झलनाथ खनाल र विदेश विभाग प्रमुख केपी शर्मा वलीसंग  सम्पर्क हुन सकेन । यद्दपि उहाँहरुका निकटवर्तीका कारण खबर पुरयाउने काम  भने भयो । भोलीपल्ट विहानै भएपनि&amp;nbsp; एमाले वरिष्ठ नेता माधवकुमार नेपाललाई  जानकारी गराईयो । जापान अध्यामगनले यो डिसिजन गरेपनि उहाँहरुलाई जानकारी  गराएको खण्डमा नेपालस्थित जापानी दूतावासबाट देवी ज्ञवालीलाई कार्यक्रममा  सहभागि गराउन सकिन्छ कि भन्ने झिनो आशा बाँकि नै थियो हामीमा । रात  छिप्पिदै गईसकेकाले यो सम्भव चाहि थिएन । हामी कसैलाई निद्रा त लागेकै  थिएन, त्यहिमाथि त्यो रात हामीले नेपाल र जापानमा रहेका धेरै मान्छेका मीठो  निद्रा खल्बलाएर अन्याय गरिरहेका थियौं । राजधानी टोकियोमा रहेका संस्थाका  पदाधिकारीहरुको हालत पनि उस्तै थियो । एमालेकै कोटामा राजदूत भएर जापान  आएकै कारणले होला, राजदूत योञ्जनको तनाव पनि कम्ति थिएन । सबैको तनावले काम  गर्न छाडेपछि भोली विहान कुर्नुबाहेक अर्को उपाय भएन । भोलीपल्ट शुक्रबार  विहान पनि नेपालदेखि जापानसम्म उहाँलाई छुटाउन निकै पहल भए । तर विहानै  जापानी समय अनुसार १०ः१५ को उडानबाट उहाँ जाने पक्का भएपछि थप प्रयास गर्न  छाडि यो “युद्ध” हारेको बल्ल स्वीकार गरियो । उहाँको उपस्थितिमा हुने सबै  कार्यक्रम “प्राविधिक कारणबश” स्थगित गरेको सूचना जारी भयो । तर यो जारी  सूचनासंगै जापानवासी आम नेपालीका माझमा कौतुहलता बढ्दै थियो, आखिर किन  यस्तो भयो होला ? भन्ने ।&lt;/span&gt;  &lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;देवी ज्ञवाली नेपाल फर्किएको पक्का भएपनि उहाँबाटै यो विषयमा आधिकारिक कुरा  नआएसम्म खबरलाई सनसनी बनाउनु आवश्यक पनि थिएन । किनभने त्यत्तिको  जिम्मेवार नेताले पक्कै अध्यागमन अधिकारीसंग पनि आफ्नै खालको ट्याकल गरेको  हुनुपर्छ र सजिलै नेपाल फर्किनुभएको छैन भन्ने हामीलाई लाग्यो । यसको लागि  शुक्रबार मध्यरातको समय कुर्नुपर्ने भयो । किनभने उहाँ शुक्रबार रातीमात्रै  नेपाल पुग्ने कुरा अध्यागमनबाट जानकारी पाएका थियौं । त्यस रात उहाँको फोन  लागेन । जापानी समय अनुसार शनिवार विहान ९ बजे उहाँसंग कुरा भयो । संयोग  के परेछ भने कुक भीसामा टोकियो आएका एकजना चितवनका वासिन्दा पनि अर्को  ठाउँमा काम गरेवापत अध्यागमन प्रहरीले पक्राउ गरेपछि नेपाल फर्केका रहेछन् ।  ज्ञवाली र उनको हङकङमा भेट भएको रैछ । यसरी फर्केकाहरु नेपालको अध्यागमनको  निगरानीमा समेत पर्दारहेछन् । ती कर्मचारीले उनीहरुको कागजपत्रका आधारमा  विदेशमा गरेको गल्तीको कसुर जाँचेपछि मात्रै त्रिभुवन विमानस्थल पार गर्न  पाईने रहेछ । राती ती कर्मचारी विमानस्थलमा नभएका कारण ज्ञवाली र अर्का  नेपालीको वास त्रिभुवन विमानस्थलमै वित्यो । शनिवार विहान ११ बजे अध्यागमन  कर्मचारी आएपछि मात्रै उनीहरु बाहिर निस्केका थिए । पक्कै हङकङदेखि  नेपालसम्मको यात्रा, अनि रातभरको विमानस्थलको वसाइका बेला ती नेपालीबाट  जापानका नेपालीको अवस्थाबारे धेरै कुरा बुझ्ने अवसर ज्ञवालीले पाए । &lt;/span&gt;  &lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;ज्ञवालीका अनुसार सुरुमा आयोजक संस्था र अध्यक्ष घिमिरेको प्रोफाइलमाथि  प्रश्न उठाएको अध्यागमनले अन्त्यमा गएर जापानमा रहेका अन्य नेपाली समुदायका  गलत क्रियाकलापमाथि बढि चासो देखाउँदै उनलाई पनि त्यहि दर्जामा राखेको  प्रष्ट हुन्छ । तर अध्यक्ष घिमिरेले यसरी संस्थाको नाममा कोहि पनि जापानमा  लुकिछिपी बसेको आफ्नो जानकारीमा नआएको बताए । एनडिएफ जापान र आफ्नो नाममा  जमानी बसेर कोहि पनि यहाँ लुकिछिपि नबसेको घिमिरेको दावी छ । तर अध्यागमनको  आशय शुरुमा विभिन्न कार्यक्रमको बहाना बनाएर कुनै संस्थाको आयोजना र  प्रायोजनमा नेपाली जापान छिर्दा रहेछन् । अनि केहि समपछि “माओवादी पीडित”  या अरु कुनै बहाना बनाएर शरणार्थी बन्ने लहर नै चलेको रहेछ । यस्ता नक्कली  शरणार्थीहरुका कारण नै ज्ञवालीलाई जापान छिर्न अल्लि अप्ठेरो भएकै हो ।  राजदूतका अनुसार पनि जापानमा शरणार्थी मुद्धा लडिरहेका नेपालीको संख्या  करिब १७० रहेको छ ।&lt;/span&gt;  &lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;तर देवी ज्ञवालीको हकमा चाहि जापानको अध्यागमनले एनडिएफ जापानको  प्रोफाइललाई गलत ढंगले बुझेको र अध्यागमन कार्यालयमा भाषा अनुवाद गर्नेले  त्यहाँका अधिकारीलाई पनि गलत तरिकाले व्याख्या गरेको अध्यक्ष घिमिरेको तर्क  छ । अरु सबै कुरामा सम्झौता गर्न सकिएपनि अन्तमा आयोजकसंग पर्याप्त आर्थिक  स्रोत नभएको भन्ने कारण देखाउनु भनेको ज्ञवालीलाई जापान छिर्न नदिने  अध्यागमनको एउटा बहानाका रुपमा लिन सकिने उनको भनाई छ । उनीसंग रातो  पासपोर्ट पनि थिएन ।&amp;nbsp; साधारण राहदानीका भरमा जापान आउँदा ज्ञवालीसंग भने १  सय ३० अमेरिकी डलर र १० हजार जापानी येन मात्रै थियो&lt;span style="background-color: #33ff33;"&gt;&lt;span style="background-color: white;"&gt; &lt;/span&gt;&lt;/span&gt;।&lt;span style="background-color: #33ff33;"&gt;&lt;span style="background-color: white;"&gt;आयोजकले खाने, बस्ने र यातायात खर्च बेहोर्ने अवस्थामा देवी ज्ञवालीले आफ्नो साथमा ल्याएको यो रकमलाई &lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;span style="background-color: white;"&gt;पकेट खर्च को रुपमा केहि दिन जापान बस्न पर्याप्त नै मान्नुपर्दछ  । ।&lt;/span&gt;किनकि  ज्ञवालीलाई नेपालबाट बोलाएर जापानमा रहँदा हुने खर्च गर्नका लागि पनि  एनडिएफसंग पर्याप्त आर्थिक स्रोत रहेको अध्यक्ष घिमिरे बताउँछन् । साथै  पछिल्लो समयमा गएको जनवरीमा पनि एनडिएफकै निमन्त्रणामा एमाले महासचिव ईश्वर  पोखरेल, अनेमसंघ सचिवालय सदस्य मीरा ध्वजु, एमाले सम्पर्क विभाग सचिव डा.  भीष्म अधिकारी जापानमा कार्यक्रम गरि नेपाल फर्किएका थिए । यसपछि पनि आफ्नो  व्यक्तिगत निमन्त्रणामा परिवारका मान्छेहरु जापान आई नेपाल फर्किएको  घिमिरेले बताए । त्यसो त डा. घिमिरे पनि जापानमा “प्रोफेसर स्टाटस” भएका  मान्छे हुन् । “ज्ञवालीले पनि परिचय खुल्ने सबै कागजात बोकेको, उहाँसंग पनि  केहि पैसा रहेको र स्वमय् दुतावास जमानी बसेर नेपाल फर्काउँछु भन्दा पनि  अध्यागमन तयार नभएको, ज्ञवालीसंग दुतावास र आयोजकलाई दोहोरो संवाद गर्न  नदिएको कारण अध्यागमन र हामीबीचको बुझाइमा केहि समस्या भएकैले उहाँलाई  जापान प्रवेश गर्न नदिएको भन्ने तत्कालको हाम्रो बुझाई छ ।” ज्ञवाली नेपाल  फर्कनुको कारण प्रष्ट्याउँदै उनले निकालेको विज्ञप्तिमा उल्लेख छ । अहिले  सरकारमा रहेको कम्युनिष्ट पार्टीको केन्द्रीय नेताको रुपमा चिनाउँदा  अध्यागमनले चाहि ज्ञवालीलाई “माओवादी” का रुपमा बुझेको घिमिरेको भनाई थियो ।  &lt;/span&gt;  &lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;अध्यागमनले धेरै शंका गर्न थालेपछि अन्तिममा फोनमा भएपनि राजदूत र आयोजकलाई  भेट्न ज्ञवालीले निवेदन गरे । तर यसो गर्न पनि दिईएन । “त्यसो भए एक  घण्टाका लागि मात्रै भएपनि मलाई बाहिर गएर आयोजकलाई भेट्न दिनुहोस्” भन्ने  ज्ञवालीको अनुरोध पनि अध्यागमनले मानेन ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;“तपाई जापान छिर्नको लागि अब अपिल गर्नपर्छ ।” अध्यागमनले भन्यो । “अपिलको  सुनुवाइ कहिले हुन्छ त ?” ज्ञवालीले प्रश्न गरे । “सामान्यतया छ  महिनाभित्र” अध्यागमनबाट जवाफ आयो । त्यसोभए एनडिएफको कार्यक्रममा सहभागी  हुन नपाए अपिलको कुनैपनि अर्थ नहुने भन्दै ज्ञवाली नेपाल फर्कन मञ्जुर भएका  रहेछन् । किनभने उनलाई तत्काल एमालेकै मिटिंगमा सहभागी हुनुथियो । जापानको  त्यो रात ज्ञवालीले अध्यागमनकै एक्लै एउटा कोठामा विताए । उनलाई  खानेकुराको व्यवस्था गरिएको थिएन ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;ज्ञवालीलाई फर्काइएको घटनाबाट एनडिएफ जापान जिम्मेवार हुनैपर्छ, यसमा दुईमत  छैन । तर राजनीतिक आस्थाका आधारमा यो घटनालाई “खुच्चिङ” भन्नुको चाहि कुनै  अर्थ छैन । किनभने यसअघि माओवादी नेता सीपी गजुरेललाइ पनि यसैगरि नागोया  विमानस्थलमा रोकिएको थियो, पछि राजदूत नै जमानी बसेर उनलाई छाडेका थिए ।  देवी ज्ञवालीका लागि पनि राजदूत जमानी बस्न खोजेका हुन् ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;यो समस्या आउनु भनेको नेपालको राजनीतिक नेतृत्वलाई जापान सरकारले हेर्ने  दृष्टिकोणमा कमी आएकै हो । नेपालीे राजनीतिमा इमान्दारिता भएको भए नेपालका  नेतालाई जापानको यो बेइमानी हुने थिएन । देवी ज्ञवालीले पनि यो कुरो बुझ्नु  जरुरी छ । संगसंगै जापानमा रहेका नेपाली समुदायले जापान सरकारको विश्वास  नजितेकै हुन् । किनभने नेपालीको समग्र प्रोफाइल पनि सन्तोषजनक छ जस्तो  लाग्दैन । जापान बस्नकै लागि नक्कली शरणार्थीको कागज पेश गरेर अध्यागमनलाई  छक्याउने खेल त नेपालीबाट भएकै छ, त्यहिमाथि नेपाली तथा इण्डियन  रेष्टुरेण्टमा काम गर्ने कामदारहरुले श्रम अनुसारको ज्याला पाएका छैनन् ।  यस प्रकारका थुप्रै उजुरीहरु एनआरएनदेखि मजदुरका संगठनसम्म आएपनि जापानका  “गन्यमान्य” समेत मुछिने डरले सबै मौन छन् । अनि “दले” को फन्दामा परि  जापान आउन चर्को पैसा तिर्नेहरुको जमात पनि यहाँ कम छैन । अब यहाँका नेपाली  समुदायबाट भएका गल्तीलाई दूतावासको पहलमा बेलैमा समाधान गर्न जरुरी छ ।  खराब नियतले जापान छिर्नेका लागि “मानव तस्करीहरु” ले अनेक चोरबाटाहरु त  रचिहाल्छन् । तर यहि अवस्था रहेमा देवी ज्ञवाली झैं असल नियतले जापान आउन  खोज्नेहरुका लागि भने “धान खाने मुसो, चोट पाउने भ्यागुतो” भईरहन्छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;नेपालको शान्ति प्रकृयामा जापानमै रहेर विद्यावारिधी गरिरहेका सूर्य पाठक  यो घटनाले गरीब र कमजोर देशको नागरिकलाई स्वतन्त्रता र मानव अधिकारको  प्रयोग गर्ने अधिकारबाट सभ्य देशले वञ्चित गरिरहेको बताउँछन् । “कमजोर र  गरीब देशको नागरिक हुनुको पीडा कस्तो हुन्छ, शायद परदेशमा बसेका नेपालीलाई  अनुभूति छ । किनभने ठूला देशको व्यवहारमा नेपाली त नागरिक नै होइनन् जस्तो  भईसक्यो ।” एमालेका नेता समेत रहेका पाठकको तर्क छ ।  &lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;एनडिएफ  जापानभित्र देवी ज्ञवालीको विषयलाई लिएर पदाधिकारीहरुबीच सल्किएको “भुसको  आगो” निभाउने पहल कसैबाट भएको छैन । समय बढ्दै जाँदा यसको नैतिक जिम्मेवारी  पनि कसैले लिएका छैनन् । अध्यागमनले त देवी ज्ञवालीलाई प्रष्ट कारण सहित  फर्काइदिएको छ । कसैलाई एअरपोर्टपाटै फर्काउनु वा भीसा नै नदिनु भनेको  सम्बन्धित संस्था र &lt;span style="background-color: #33cc00;"&gt;&lt;span style="background-color: white;"&gt;स्पोन्सर गर्ने &lt;/span&gt;&lt;/span&gt;व्यक्तिको  प्रोफाइल गलत हुनु, चित्तबुझ्दो जवाफ अधिकारीलाई दिन नसक्नु र आवश्यक  कागजात र पैसाको कमी हुनु नै साझा कारण हो । यसको आधार के त ? आत्मसमीक्षा  हुनु जरुरी छ । अध्यागमन अधिकारीको  भनाई उद्दृत गर्दै देवी ज्ञवालीले भने “एनडिएफ जापानका अध्यक्षले यस अघि नै  अरु कसैलाई बोलाएर जापानमा लुकाइ छिपाइ राखेका रहेछन् । यहि भएर मलाई समेत  जापान छिर्न समस्या परयो ।”&amp;nbsp; साथै घिमिरे र ज्ञवाली स्वयम्ले  अध्यागमन अधिकारीलाई चित्तबुझ्दो जवाफ दिन नसकेकै हो ।&amp;nbsp; यतिसम्म कि जापानमा  कहाँ बस्ने, के गर्ने, भन्ने सम्बन्धमा &lt;span style="background-color: #33ff33;"&gt;&lt;span style="background-color: white;"&gt;डा घिमिरे ले&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;  “सेड्युल” पेपर बनाएर नपठाउँदा पक्कै दुई जनाबीचको कुरा बाझिएको अनुमान  गर्न सकिन्छ । अध्यागमन अधिकारीले देवी ज्ञवालीसंग प्रश्न गरिरहँदा न  उनीसंग &lt;span style="background-color: white;"&gt;धेरै&lt;/span&gt;  पैसा थियो, न त सेड्युल पेपर र होटल बुकिङ अनि क्रेडिट कार्ड नै । पटक पटक  विदेश गएको र आर्थिक स्तर राम्रो भएको नेताले यी सबै कुरा आफै जुटाउन  सक्थ्यो होला, तर देवी ज्ञवाली जस्ता नेताबाट यो सम्भव पनि थिएन । &lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-4811665379048017894?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/4811665379048017894/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/06/blog-post_29.html#comment-form' title='1 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/4811665379048017894'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/4811665379048017894'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/06/blog-post_29.html' title='एमाले नेता ज्ञवाली जापान छिर्न नपाउनुको अर्थ'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><media:thumbnail xmlns:media='http://search.yahoo.com/mrss/' url='http://2.bp.blogspot.com/-TNZ2YdCjmTM/Tgpm1VdlQ-I/AAAAAAAAAhc/c865jLW5NMU/s72-c/waiting+for+devi+gyawali+in+nagoya.jpg' height='72' width='72'/><thr:total>1</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-9068090616327035716</id><published>2011-06-08T12:47:00.001+09:00</published><updated>2011-06-08T12:49:25.703+09:00</updated><title type='text'>एनआरएनका लागि  लडाई त विचारको हुनुपर्थ्यो, शरीरको होइन ।</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; text-align: center;"&gt;&lt;tbody&gt;&lt;tr&gt;&lt;td style="text-align: center;"&gt;&lt;a href="https://picasaweb.google.com/106947989470711503504/MyPictures#5615689668681162482" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"&gt;&lt;img border="0" height="260" src="http://3.bp.blogspot.com/-QP7BpJjjXOs/Te7wAB6SXvI/AAAAAAAAAgc/Nnvkv8GoIQA/s400/tumblr_kzclfbuROP1qzdulpo1_400.jpg" width="400" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td class="tr-caption" style="text-align: center;"&gt;&lt;span style="color: red;"&gt;कार्टुन फोटो &lt;/span&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/tbody&gt;&lt;/table&gt;चितवनका पत्रकार कविकिरण न्यौपाने लगातार जापानको नागोयामा बसेको दुई वर्ष पुग्यो । नियमले उनी एनआरएन जापानको सदस्य हुनुपर्ने हो, तर छैनन् । सार्क मुलुक बाहेकका देशमा १८२ दिनभन्दा बढि बसेका नेपालीले यसको सदस्य बन्न पाउनुपर्ने नियम छ । जसलाई एनआरएन अर्थात् गैर आवासीय नेपाली पनि भन्ने गरिन्छ । तर जापान बसाईको लामो अवधिसम्म उनले न एनआरएन जापानको सदस्य बन्न ईच्छा जाहेर गरे, न त सम्बन्धित संस्थाले उनलाई सदस्य बनाउन प्रेरित नै गरयो । यो बढेको दुरीसंगै गैर आवासीय नेपालीको संगठनको सदस्यका हैसियतमा नसमेटिएका न्यौपाने जस्ता नेपाली जापानमा प्रशस्तै भेटिन्छन् । यद्दपि उनीहरुको चिन्ता, चासो र भरोसा भने एनआरएनएप्रति बढिरहेको छ । &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;यसैक्रममा कविजीले केहि समय अघि नागोया क्षेत्रका नेपालीहरुको सामुहिक मेलमा लेखेको प्रतिक्रियाबाट नागोयाको साधारण नेपाली समाजले एनआरएनएलाई कसरी बुझेका रहेछन् भनेर प्रष्ट हुन्छ । म आफै पनि यो ग्रुपमेलको सदस्य भएका नाताले यसमा हुनेगरेका छलफलका बारेमा मलाई जानकारी पाउन सजिलो हुने नै भयो । न्यौपानेका अनुसार आगामी जुन १२ तारिखमा हुन लागेको&amp;nbsp; एनआरएन नागोयाको क्षत्रीय अधिवेशनको सवाललाई लिएर यहाँ उपलव्ध नेपालीहरुबीच अल्लि समय पहिले वृहद् छलफल चल्यो । आगामी नेतृत्व कसले लिने भन्ने सम्बन्धमा त्यहाँ जुहारी चलेछ । एकापसमा आरोप प्रत्यारोप बढ्दै गएपछि हात हालाहालको स्थिति उत्पन्न भयो । न्यौपानेले लेखेका छन्,“ अधिवेशनको विषयलाई लिएर जापानमा रहेका पुँजीपति, उद्योगी र बुद्धिजीवीहरुको भेलामा हात हालाहालको स्थिति दुःखलाग्दो र लाजमर्दो कुरा हो ।”&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;संगसंगै न्यौपानेले एउटा दह्रो कुरो पनि उठाए । त्यो के भने,“ एनआरएनए भनेको धनी र हुनेखानेहरुको संस्था मात्रै हो भन्ने आवाज उठिरहेका बेलामा जापानमा रहेका सबै वर्ग र नेपालीहरुबाट पिल्सिएकाहरु नै यो संस्थामा अटाए राम्रो हुन्थ्यो कि ?”&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;एनआरएनएका अभियानकर्मीहरुबीचको यो “भीडन्त” लाई&amp;nbsp; एनआरएन तोकाइ होकुरिकु क्षेत्रीय अध्यक्ष विजयप्रसाद खनालको अर्को इमेल प्रतिक्रियाले झनै पुष्टि गरयो । अध्यक्ष खनालले पनि यो “भीडन्त” सत्य सावित गरिदिए । उनका अनुसार छलफल भनिएपनि त्यहाँ मदिरापान भएछ । मदिराले लठ्टीएपछि हानाहान हुनु स्वाभाविकै थियो । जसका कारण बोत्तलका शिशा फुटेछन्, पछि प्रहरी पनि आएछन् अनि सबै भागाभाग भएछन् । पैसा नहुनेहरुले चुप लागेर सुनिदिने बाहेक अर्को विकल्प नरहेको भन्दै खनालले अब चाहि एनआरएनएलाई सबै मिलेर राम्रो बनाउन लागिपर्ने पनि उल्लेख गरेका छन् । यो सबै “पैसाको कमाल” भएको अध्यक्ष खनालको ठम्याई पनि छ । &lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;नागोयामा एनआरएन तोकाइ होकुरिकुको १२ गते हुने क्षेत्रीय अधिवेशन यो तेश्रो हो । एनआरएन जापानको नेतृत्व तहमा बसिरहेका, क्षेत्रीय अधिवेशनमा उम्मेदवारी घोषणा गरेका र क्षेत्रीय समितिका पदाधिकारी सम्मिलित “वैठक” मा चलेको यो मारमुङ्ग्रीले आम जनमानसमा पारेको छापलाई पक्कै पनि सकारात्मक ढंगले लिन सकिंदैन । लडाई त विचारको हुनु&lt;/span&gt;पर्थ्यो&lt;span style="font-size: small;"&gt;, शरीरको होइन । चुनावी रणनीतिका क्रममा उम्मेदवारी घोषणासंगसंगै नेपाली नेपालीबीच एकापसमा “नाङ्गेझार” पार्ने रणनीतिले कसलाई फाइदा गर्छ र ? पैसाको बलमा नशा र नशाको बलमा दशा निम्त्याउने खेल खेलेर शान्त जापानीका बीचमा “वीर गोर्खाली” बन्ने उनीहरुको कसरतलाई जसो गरेपनि क्षम्य हुन सक्दैन । &lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;नागोयामा यो विवाद चलिरहँदा एकैछिन सिंगो जापानका नेपालीबीचको कुरो गर्न मन लाग्यो । अहिलेसम्म जापानमा कति नेपाली के गरिरहेका छन् र कस्तो अवस्थामा बसिरहेका छन् भन्ने बारेमा कसैसंग गतिलो तथ्यांक छैन । तर जापानमा रहेका नेपालीहरु तीन वर्गमा विभाजित पक्कै छन् । विद्यार्थी, व्यवसायी र कामदार । विद्यार्थीहरु पनि भाषा पढ्न आएका र विश्वविद्यालयमा अध्ययनरत गरी दुई थरी छन् । धेरै कमाउने र थोरै कमाउनेको नाममा व्यावसायी र कामदार&amp;nbsp; वर्गिकृत छन् । यी सबैको व्याख्या आ–आफ्नो छ । एकले अर्कोको अस्तित्व स्वीकार्न सकेका छैनन् । कुक भीसामा आएकाको त कुरै छाडौं, उसलाई त कसैले गन्ने नै भएन । जापानमा भाषा पढ्न आउने सामान्य विद्यार्थीले तिरेको खर्चबाट कन्सल्टेन्सीको “मालिक” बन्नेहरुदेखि कुकले जापान आउँदा तिरेको पैसाबाट “रेष्टुरेण्ट व्यावसायी” बनेकाहरुसम्म अहिले एनआरएनएको चर्का नारा लगाउँदै हिड्दा सच्चा एनआरएनए अभियानकर्ता जापानमा खोज्नैपर्ने भईसकेको छ । एनडिएफको प्रकाशोन्मुख स्मारिका “सूर्योदय”मा एनआरएन जापानका उपाध्यक्ष भूषण घिमिरेले जनाएअनुसार जापानमा रहेका १५ हजार दुई सय ५५ जना नेपालीमध्ये सबैभन्दा बढि चार हजार नौसय ७१ जना त कुक भीसामा आएका रैछन् । यो दुईवर्ष अघिको तथ्यांक हो । तर यो वर्ग अझै एनआरएन जापानमा समेटिन सकेको छैन । यद्दपि यसलाई उदाहरणको रुपमा मात्र लिन सकिन्छ । &lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;समस्या नभएको क्षेत्र त कतै छैन । संगसंगै समाधान पनि छ । जापानमा आएका नेपाली आफ्नो देशबाट पलायन भएका पक्कै होईनन् । लक्षित उद्देश्य प्राप्तिपछि अधिकांश नेपाल पनि फर्कन्छन् । जापान आउने बाटो पहिचानका सन्दर्भमा हरेकको बाटो अर्थात् “भीसा स्टाटस” फरक हुनसक्छ । तर यसैलाई आधार बनाएर जापानका नेपालीलाई वर्गीकरण गरिनुहुँदैन । सामान्य विद्यार्थीदेखि कुकसम्मको लुकेको प्रतिभा पहिचान गर्नका लागि जापानमा लामो समय व्यतित गरेका नेपालीले मद्दत गर्नुपर्ने भईसकेको छ । गतिलो काम नपाइने, पाएपनि श्रमको मूल्य नपाइने समस्या यहाँ झन् विकराल बन्दैछ । आफ्नो “भीसा स्टाटस” बचाउनका लागि रातदिन किचन कुनामा बसेका नेपालीको समस्या बुझ्ने बेला आइसक्यो । जापानीज भाषाको समस्या उस्तै छ, नेपालीबीच । विद्यार्थीहरुको संस्था नेसाजले अब भाषा नजानेका नवप्रवेशी नेपालीहरुलाई समेटेर हप्ताको एक पटक भएपनि भाषा प्रशिक्षण दिने व्यवस्था मिलाए कति राम्रो हुन्थ्यो । जापानी कानुनमा भुक्तभोगी नेपालीले जापानको रहनसहन र कानुनबारे सामान्य जानकारी दिएदेखि जापान आएका नयाँ नेपालीलाई प्रशासनिक कामकाजमा कति सजिलो हुन्थ्यो । समस्त नेपालीका नाममा गरिने अनौपचारिक भेला, रमाइलो र अन्य औपचारिक कार्यक्रमसंगै समस्यामा परेका नेपालीलाई सहयोग गर्ने वातावरण एनआरएनएले मिलाउनुपर्ने हो । तर गरेको भेटिएको छैन । विगतमा जे जस्तो भएपनि आगामी एनआरएन नागोयाको नेतृत्वले सही कार्यदिसा अपनाएर उदाहरणीय क्षत्रीय समिति बनेर देखाउनुपर्ने भईसकेको छ । &lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;एनआरएन नागोयाको अधिवेशनको म पनि मतदाता नभई शुभचिन्तक मात्र हुँ । किनकि म पनि कविजी जस्तै सदस्य भईसकेको छैन । यद्दपि सौहाद्रपूर्ण वातावरणका बीच आम सहमति र सहकार्यका माध्यमबाट नयाँ नेतृत्व चुनियोस् भन्ने आम नेपालीको मान्यता छ । अधिवेशनको दौरानमा भएगरेका “मारामार” ले एनआरएनएलाई मात्र होइन, यहाँ रहेका समस्त नेपालीलाई विदेशीका सामु लाजै लाग्ने परिस्थिति निम्त्याउँछ । हाम्रो क्रियाकलाप सबैले देखिरहेको हुन्छ । किनभने हामी नेपाली जहाँ भएपनि एउटै आकाशमुनि र यहि धर्तीमाथि अडिएका छौं । अन्त्यमा एनआरएन जापान धनी र हुनेखानेहरुको मात्रै संस्था नबनोस् । &lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-9068090616327035716?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/9068090616327035716/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/06/blog-post.html#comment-form' title='3 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/9068090616327035716'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/9068090616327035716'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/06/blog-post.html' title='एनआरएनका लागि  लडाई त विचारको हुनुपर्थ्यो, शरीरको होइन ।'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><media:thumbnail xmlns:media='http://search.yahoo.com/mrss/' url='http://3.bp.blogspot.com/-QP7BpJjjXOs/Te7wAB6SXvI/AAAAAAAAAgc/Nnvkv8GoIQA/s72-c/tumblr_kzclfbuROP1qzdulpo1_400.jpg' height='72' width='72'/><thr:total>3</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-7854637796170124834</id><published>2011-04-27T18:14:00.003+09:00</published><updated>2011-04-28T08:47:00.203+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='समाज'/><title type='text'>पत्रकार गतिछाडा कि गतिछाडा पत्रकार ?</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;जापानका मीत्र &lt;span id="goog_516801785"&gt;&lt;/span&gt;&lt;a href="http://www.facebook.com/dinesh.gyawali"&gt;दिनेशराज ज्ञवाली&lt;/a&gt;&lt;span id="goog_516801786"&gt;&lt;/span&gt;को रुची साहित्य र फेसबुकमा उत्तिकै छ । अनि नेपाल र नेपाली सम्बन्धित समाचार नियमित जसो पढ्ने हेर्ने र सुन्ने बानी पनि छ उनको । सामाजिक सजालको रुपमा लोकपि्रयता कमाउँदै समसामयिक विषयमा छलफल चल्ने फेसबुकमा म पनि ज्ञवालीको साथी हुँ । गत शनिवार आफ्ना साथीहरुमाझ छलफल चलोस् भन्ने उद्देश्यले ज्ञवालीले फेसबुकमा एउटा 'स्टाटस' लेखे, &lt;b&gt;'&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: georgia; font-size: 22px; line-height: 30px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; font-family: 'Times New Roman'; font-size: small; line-height: normal;"&gt;आजकाल पत्रकार गतीछाडा भाका हुन् कि गतिछाडाहरु&amp;nbsp;पत्रकार भाका&amp;nbsp;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-weight: normal;"&gt;&lt;b&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: georgia; font-size: 22px; line-height: 30px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; font-family: 'Times New Roman'; font-size: small; line-height: normal;"&gt;हुन्&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;' ?&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/b&gt;पत्रकारितामा वामे सर्दै गरेको बेलामा मीत्र ज्ञवालीबाट आएको यो 'स्टाटस' ले कुनै पनि पत्रकारको मन छुनु स्वाभाविकै हो । मलाई पनि त्यस्तै भयो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;फेसबुकमा यो छलफल चलिरहँदा देशमा अनुजा प्रकरणको चुली चुलिदै थियो । राम्रो काम गरेवापत सामान्य जनतादेखि &lt;a href="http://www.ekantipur.com/kantipur/news/news-detail.php?news_id=241046"&gt;राष्टपतिसम्मकाले अनुजालाई बधाई दिईरहेका&lt;/a&gt; थिए ।&amp;nbsp;ज्ञवाली&amp;nbsp;पनि अनुजाको प्रशंसक थिए । सार्वजनिक वसमा एकानब्बे लाख र हीराको हार भेटाएर पाँच दिनपछि सम्बन्धित धनीलाई आफैले खोजेर फिर्ता दिएको घटनाले अनुजा सबैका सामु हाइ हाइ बनिरहेकि थिईन् । सबैबाट स्यावासी बटुलिरहेकि थिईन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;अनुजा प्रकरण चलिरहेका बेला राज्यले दिएको कूटनीतिक राहदानी बेचेर सभासद् पदलाई धन्धाको माध्यम बनाउने दुई सभासद् पक्राउ परेका थिए । अनि विवादास्पद अर्थराज्यमन्त्री ल्हारक्याल लामाले राजनीतिक आवरणमा चलाएको धन्दाको पनि खुलासा यसैबेला भएको थियो । नैतिकतामा खडेरी लाग्ने खालका यस्ता समाचार आईरहेका बेला एक्कासी अनुजा बानियुको इमान्दारिताको समाचार आउँदा यसलाई आमजनताले प्रशंसा गर्न लायक घटनाको रुपमा चर्चा गर्नु पनि स्वाभाविकै हो ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;त्ार अनुजा प्रकरण सबै काल्पनिक रहेछ । अनुजा बानियाँले बसमा एकानब्बे लाख रुपैयाँ र हीराको हार भेटाई पुरुषोत्तम पोखरेललाई फिर्ता दिएको 'स्कूप' समाचार &lt;a href="http://www.ekantipur.com/kantipur/news/news-detail.php?news_id=240960"&gt;कान्तिपुर&lt;/a&gt;ले पहिलोपटक प्रकाशित गरेको थियो । त्ार मैले चाहि यो समाचार पहिलोपटक जापानबाटै 'वेवकाष्ट' गरिएको &lt;a href="http://samudrapari.com/index.php?option=com_content&amp;amp;view=section&amp;amp;layout=blog&amp;amp;id=1&amp;amp;Itemid=69&amp;amp;limitstart=117"&gt;समुद्रपारी डट कम&lt;/a&gt; नामक वेवसाइडबाट थाहा पाएको थिएँ । सो वेवसाईडले आफ्नै श्रोतबाट पाएको समाचार भएर हुनसक्छ साभार भनेर कतै उल्लेख गरेको थिएन । त्ार एकैछिनमा अधिकांश मिडियाले कान्तिपुरमा प्रकाशित समाचार 'कपीपेष्ट' गरिसकेका थिए । जसका कारण कान्तिपुर नहेर्ने पाठक पनि यो खबरबाट सुसुचित भए । यतिसम्मकि बीवीसी नेपाली सेवाले समेत समाचारको विश्वसनियताका लागि सम्बन्धित स्रोतसम्म नपुगि यहि समाचारलाई आधारित बनाएर अनुजा बानियाँको लामो अन्तर्वार्ता प्रसारण गर्यो । ज्ासका कारण देशविदेशमा रहेका करोडौं पाठकले गलत समाचार पढ्न हेर्न र सुन्नमा आफ्नो समय खेर फाले । तर पछि कान्तिपुरले नियोजित परिस्थिति र नक्कली पात्रहरुका कारण भ्रमपुर्वक गलत समाचार र विचार सम्प्रेषण हुन गएकामा आफ्ना &lt;a href="http://www.ekantipur.com/kantipur/news/news-detail.php?news_id=241274"&gt;पाठकसंग क्षमा माग्यो&lt;/a&gt; । पत्यारिलो ढंगले उपलव्ध गराईएका समाचार अन्ततः काल्पनिक घटना र नक्कली पात्रमा आधारित रहेको पुष्टि पनि कान्तिपुरले गर्यो ।&lt;a href="http://www.mysansar.com/archives/2011/04/id/18561"&gt;यो कान्तिपुले देखाएको सही बाटो थियो आम पत्रकारिता जगतका लागि ।&lt;/a&gt; यी सबै घटनाक्रम हेर्दा नेपालीको जे पनि पत्याइदिने र जे कुरालाइ पनि सहजै लिने प्रवृत्तिले अनुजा प्रकरणमा राम्रैसंग काम गर्यो । यसको गुणदोष सबै मिडियालाई जान्छ । जसले गर्दा समग्र मिडिया र साचारकर्मी बेलाबेलामा आलोचनाको शिकार बनिरहेका छन् । यसैले पत्रकारितामा साच्चै गतिछाडा भएर आइएछ या गतिछाडा हुन पत्रकारितामा छिरिएछ &amp;nbsp;भन्ने प्रश्न मनमा उव्जिन थालेको छ । पत्रकारितामा देखिएका यी र यस्तै खाले विकृति थाहा पाएर नै ज्ञवालीजीले पत्रकारलाई गतिछाडासंग जोड्नभएको पनि हुनसक्छ । विदेशी पत्रकारिताको कुरा किन गर्नु पर्यो र &amp;nbsp;नेपाली पत्रकारितालाई गतिछाडा बनाउनमा अनुजा प्रकरणले मात्रै काम गरेको छैन । जसका लागि यसअघिका ऋतिक रोशन काण्ड, रसेन्द्र भट्टराई काण्ड, अनि श्रीषा कार्की काण्ड र भक्तमान अपहरण काण्डसम्मलाई लिन सकिन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;ऋतिक रोशनले नेपाल र नेपाली राष्टियतामाथि आँच आउने खालको भनाइ एक सार्वजनिक समारोहमा व्यक्त गरेको भन्दै पहिलोचोटि चितवनमा विरोध भयो । यो खबर चितवनकै एक स्थानीय चितवन पोष्ट दैनिकले प्रकाशित गर्यो । यहि समाचार पछि अरु राष्टिय दैनिकले पनि प्रकाशित गरे । चितवनका अखवारमा समाचार प्रकाशित हुँदासम्म केहि भएको थिएन पछि राष्टिय दैनिकहरुले पनि यो खबर महत्वका साथ प्रकाशित गरेपछि देशभर सनसनी भएर फैलियो । जसले पछि साम्प्रदायिक दंगाको रुप लियो । ऋतिक रोशनविरुद्ध मात्रै होइन सम्पूर्ण भारतविरुद्ध नै त्यतिखेर देशमा आगो बल्यो । यतिसम्मकि हिन्दी चलचित्र र गीतका क्यासेट पनि सडकमा फालिए । आन्दोलनले चर्को रुप लिएपछि कैयौ घाइते भए भने केहि आन्दोलनारीको मृत्यु भयो त्यतिबेला । भारतीय साचारमाध्यममा पनि यो खबरले राम्रै स्थान पायो । पछी ऋतिक रोशनको कानमा यो समाचार पुगेपछि थाहा भयो यो सबै काल्पनिक रहेछ । ऋतिक रोशनले नेपाल र नेपालीलाई जोडेर कतै केहि भनेका रहेनछन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;आजभन्दा 'आठ वर्ष अगाडि पाँच डलरबाट खर्बपति भए नेपाली' भन्ने शिर्षकमा डा. रसेन्द्र भटराईको विषयमा कान्तिपरले समाचार प्रकाशित गर्यो । समाचार अनुसार उनी विश्वकै धनाढ्य मध्येका एक थिए । एक जना नेपालीको निजी हवाइजहाज एकजुकेटिभ बोइंग बीबी जेट रोयल्स रोयस बीएमडब्लु मसर्िडिज जगवार फरारी आदि कार अनि अमेरिका बेलायत र स्पेन लगायत मुलुकमा आलिसन बंगलाहरु हुनु आफैमा आश्चर्य र नौलो कुरा थियो । त्यहिमाथि तत्कालिन अमेरिकी राष्टपति जर्ज बुश क्लिन्टन संयुक्त राष्टसंघका महासचिव कोफी अन्नान बेलायतका प्रधानमन्त्री टोनी ब्लेयरसंग राम्रो सम्बन्ध भएका व्यक्तिको रुपमा उनलाई चित्रण गरियो । क्यान्सर मृगौला र मुटु रोगको तीनवटा अस्पताल खोल्ने सिलसिलामा काठमाडौंको सोल्टी क्राउन प्लाजामा एक रातको सत्तरी हजार रुपैयाँ तिरेर साठी दिनदेखि रसेन्द्र बसिरहेको समाचारमा उल्लेख थियो । समाचारमा जनाइए अनुसार उनी आफैले प्रयोग गर्ने कपडा इटाली गएर ल्याउँथे भने पफ्र्यूम् लिन पेरिस जान्थे । तर समाचार र यी पात्र नक्कली रहेको तबमात्रै पत्ता लाग्यो जतिबेला उनी सोल्टी होटलमा खाएको र बसेको बिल नतिरेर एकाएक फरार भए । उनको वास्तविकता अझै आएको छैन ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;एकताकाकी चर्चित नायिका श्रीषा कार्कीको विषयमा जनआस्था साप्ताहिकले पत्रकारिताको धर्म निर्वाह नगरि समाचार प्रकाशित गर्दा उनले आत्महत्या गर्न पुगिन् । श्रीषाको मृत्यु भएपछि सम्बन्धित पत्रिकालाई पाठकले हत्यारा भन्नसम्म भ्याए । केहि समय पहिला चितवनका डा भक्तमान श्रेष्ठ अपहरणमा परे । नागरिक दैनिकले विभिन्न स्रोतको हवाला िदंदै अपहरण माओवादीको योजनामा भएको भनि धारावाहिक रुपमा समाचार प्रकाशन गर्यो । पछि भक्तमान अपहरणमुक्त पनि भए । भएको चाहि के भने उनलाई त आपराधिक समुहले पैसाका लागि अपहरण गरेको रैछ । अपहरणमुक्त हुन उनले एक करोड फिरौतीं बुझाएको चर्चा मिडियामा चलेपनि यो कुराको पुष्टि भने हुन सकेन ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;यी केहि उदाहरण मात्रै हुन् । राजनीतिक पार्टी निकट रहेर पत्रकारिता गर्ने मिडियाले त झन् सम्बन्धित पार्टीका नेता कार्यकर्ताबाहेक अरुको विश्वास दिलाउन सकेको छैन । यो अवस्थामा स्वतन्त्र समाचार सम्प्रेषण गर्ने भनि नाम कहलिएका मिडियाको गलत समाचारका कारण समग्र मिडिया क्षेत्रलाई पाठकले हेर्ने दृष्टिकोण नकारात्मक बन्दै गईरहेको यथार्थतालाई नकार्न सकिदैन ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;यस्ता समाचारहरु सम्वाददाताको गलत बुझाईका कारण साचारमाध्यममा प्रकाशित/प्रसारित भएर पाठकको कान र आँखासम्म पुगिरहेका हुन्छन् । तर बीचमा ूक्रसचेकू र वास्तविक समाचार स्रोतसम्म पुग्ने काम सम्पादकको हो । अनुजा सम्बन्धित समाचार स्थानीय मिडियामा आएको भए न राष्टपतिले तुरुन्तै फोन गरेर अनुजालाई बधाई दिन्थे न त &lt;a href="http://www.bbc.co.uk/nepali/programmes/2010/06/100616_thursday_archive.shtml"&gt;बीबीसीले&lt;/a&gt; नै समाचार पुष्टि नभइ एकाएक अन्तवार्ता नै प्रसारण गथ्र्यो । अनि बाँकि रहेका अन्य साचारमाध्यमले पनि यसरी हुबहु तरिकाले समाचार 'कपीपेष्ट' गरेर आफ्ना मिडियामा हाल्थेनन् । यो हुनुको परिणाम ठूला र नम्बर १ भनिएका मिडियाले गर्ने छाडा पत्रकारिताका उदाहरण हुन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;अनुजाले यत्रो हंगामा गरेर चर्चा बटुल्नका पछाडि अनेक पाटा हुन सक्लान् । नेपाली पत्रकारिता जगत्ले सिक्नपर्ने पाठ यो प्रकरणबाट धेरै छन् जस्तो लाग्छ । देशको न्यायपालिका कार्यपालिका र पत्रकारितामा लामो अनुभव बटुलेर सामाजिक प्रतिष्ठा कमाएका व्यक्तित्वहरुलाई एउटा सामान्य युवतीले विभिन्न छद्म भेषमा छक्याइदिनु सामान्य कुरा होइन । कान्तिपुरले आफैले लेखेको समाचारमा आफैले महत्वका साथ क्षमायाचना मागिसकेपछि मलाई पनि अनुजाले यसो गर्नको कारणबारे जिज्ञासा बढेर आयो । सम्पर्क गर्नका लागि उनले आफ्नो &lt;a href="http://www.facebook.com/profile.php?id=100002360469174"&gt;फेसबुकमा&lt;/a&gt; 'मलाइ बधाइ दिन परेमा यी यी नम्बरमा सम्पर्क गर्नुस' भन्दै दिएका मोवाइल नम्वरहरु काफी थिए । उनी आफैले प्रयोग गर्ने नम्बर चाहि अफ रहेछ । त्यहाँ उपलव्ध नम्वरमध्ये ९८०४३७३९६६ को मोवाइल नम्वरमा फोन लाग्यो । अनुजाको नजिकको मान्छेले फोन उठाए । अनुजा त्यतिबेला तनावमा रहिछन् । उनीसंग कुरा गर्न सकिएन । एकछिन तिनै व्यक्तिसंग कुराकानी भयो । उनले भने 'अनुजाले अहिलेसम्म वयान फेरेकि छैनन् । अझै पनि पैसा भेटाएको र फिर्ता दिएकै हो भनेर भनिरहेकि छन् । अब समाचारको सत्यताबारे कान्तिपुरलाइ नै सोध्दा हुन्छ । पत्रकारले व्यक्तिविशेषको मात्रै करा नसुनी प्रहरीलगायत सबै पक्षबाट समाचार पुष्टि गरेर मात्रै छाप्नपर्ने होइन र?'&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;जे होस् ऋतिक रोशन काण्ड श्रीषा कार्की काण्ड रसेन्द्र भटराई काण्ड र भक्तमान अपहरण काण्ड हुदै अनुजा प्रकरणसम्म आइपुग्दा नेपाली मिडियाले आफ्नो साख गिराएको छ भने आफ्ना पाठकबाट गतिछाडाको संज्ञा पनि पाएको छ । यसैले समाजमा अरु केहि गर्न नसकेर गतिछाडा भईसकेपछि पत्रकारको रुप धारण गर्दे हामी फेरि समाजमा आएका हौं या नेपाली पत्रकारितामा छिरिसकेपछि हामी आफै गतिछाडा भएका हौं &amp;nbsp;फेसबुकमार्फत यो वहस चलाउने जापानका मीत्र दिनेशराज ज्ञवालीजीलाई धेरै धेरै धन्यवाद । तर एकाध व्यक्ति र संस्थाले बाटो विराउँदैमा समग्र मिडिया क्षेत्रलाई दोष लगाउन पनि मिल्दैन । यद्दपि ज्ञवालीजस्ता आमपाठकको चित्त यतिले मात्रै बुझाउन सकिन्न । समग्र मिडिया क्षेत्रले तथ्य सन्तुलन र विश्वसनीय पत्रकारिता नगर्दासम्म हुने गल्तीको परिणामबाट समग्र मिडियालाई बचाउन नभनि नहुने कुरा के हो भने-&amp;nbsp;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif;"&gt;फूलको आँखामा फूलै संसार, काड़ाको आंखैमा काडै संसार......&lt;/span&gt;।&lt;br /&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 12px;"&gt;&lt;a href="http://www.youtube.com/watch?v=ChuIL5A9okg&amp;amp;feature=player_embedded" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #366799; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;" target="_blank"&gt;अनुजा प्रकरण सम्बन्धि एभेन्यूज़ टेलिभिजनले तयार पारेको विशेष रिपोट हेर्न यहाँ क्लिक गर्नुहोला ।&lt;/a&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-7854637796170124834?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/7854637796170124834/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/04/blog-post_27.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/7854637796170124834'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/7854637796170124834'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/04/blog-post_27.html' title='पत्रकार गतिछाडा कि गतिछाडा पत्रकार ?'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-5263705196736377468</id><published>2011-04-25T19:24:00.001+09:00</published><updated>2011-04-25T19:28:08.090+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='समाज'/><title type='text'>अनुजा प्रकरणमा कान्तिपुरले क्षमा माग्यो</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 12px; line-height: 19px;"&gt;&lt;a href="http://www.chitawan.com/news/wp-content/uploads/2011/04/kantipur-excuse.jpg" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #366799; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;img alt="" class="alignleft size-full wp-image-4721" height="1042" src="http://www.chitawan.com/news/wp-content/uploads/2011/04/kantipur-excuse.jpg" style="border-bottom-color: rgb(217, 226, 229); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-color: initial; border-left-color: rgb(217, 226, 229); border-left-style: solid; border-left-width: 1px; border-right-color: rgb(217, 226, 229); border-right-style: solid; border-right-width: 1px; border-style: initial; border-top-color: rgb(217, 226, 229); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; display: inline; float: left; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 10px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 2px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; padding-top: 2px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;" title="kantipur excuse" width="212" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 19px;"&gt;अनुजा प्रकरणमा कान्तिपुरले क्षमा मागेको छ ।आफैले महत्वकासाथ प्रकाशित गरेको समाचारमा कान्तिपुरले महत्वका साथ क्षमायाचना मागेको छ । पत्यारिलो ढंगले उपलव्ध गराइएको समाचार अन्ततः काल्पनिक घटना र नक्कली पात्रमा आधारित रहेको पुष्टि भएको कान्तिपुरले जनाएको छ । नियोजित परिस्थिति र नक्कली पात्रहरुका कारण भ्रमपूर्ण गलत समाचार र विचार सम्प्रेषण हुन गएको पनि कान्तिपुरको भनाई छ । यसअघि कान्तिपुरमा अनुजा बानियाले बसमा ९१ लाख रुपैयाँ र हीराको हार भेटाई पुरुषोत्तम पोखरेललाई फिर्ता दिएको समाचार छापिएको थियो ।&amp;nbsp;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 28px;"&gt;अभिमतपत्रले&lt;/span&gt;&amp;nbsp;भने उक्त समाचार प्रकाशति हुने वित्तिकै समाचार विश्वसनीय नभएको कुरा तथ्य सहित प्रकाशित गरेको थियो । कान्तिपुरको घैटामा बल्ल घाम लाग्यो&amp;nbsp;।&amp;nbsp;अरु &amp;nbsp;मीडियाको पालो कहिले आउने हो ?&amp;nbsp;अब राष्टपतिले चाहि कहिले माफ माग्ने हुन् कुन्नि &amp;nbsp;??&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 19px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: tahoma; line-height: 21px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;नक्कली पात्रहरु खडा गरेर पत्रिका, पाठक र राष्ट्रपति लगायतलाई भ्रममा पार्न सफल यी अनुजा बानियाँले कस्तो कारवाही भोग्नेहुन भन्ने बारेमा अन्यौल छ । अहिलेसम्म कसैले पनि उजुरी गर्न नआएकाले अनुसन्धान र कारवाही अगाडी बढाउन नसकिएको सुनसरी प्रहरीले जनाएको छ । एक प्रहरी अधिकृतले भने-’अनुजाले ढाँटेको बिषयमा कि त पत्रिकाले नै उजुरी हाल्नुपर्यो कि त अरु कसैले । पत्रिकामा समाचार छापिएकै आधारमा उनलाई नियन्त्रणमा लिएर छानविन गर्न मिल्दैन, कागजी आधार त चाहियो नी ।’&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;div style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em; text-align: justify;"&gt;अनुजाले भने अझैपनि आफ्नो कुरा सही भएको दावी गरिरहेकी छन् । पहिले बधाई दिनेहरुले फोन गरेर अहिले गाली गर्न थालेपछि उनले फोन अफ गरेकी छन् । यो घटनाले अनुजाका आफन्तसमेत हैरान भएका छन् । उनीहरुले यो घटनाबारे अनुसन्धान गरेर सत्यतथ्य सार्बजनिक गर्न माग गरेका छन् । बाहिर निस्कन समस्या भएपछि अनुजा दिनभर दिदी भिनाजुको घरमा सुतेर बिताइन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;div style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; line-height: 1.6em;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 28px;"&gt;`मैले पैसा फिर्ता दिएकै हो . यदि दिएको नभए अनुसन्धान मैले गर्ने हो की प्रहरीले गर्ने हो ?` अनुजाले भनेकि छन /&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: tahoma; font-size: x-small;"&gt;&lt;br /&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-5263705196736377468?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/5263705196736377468/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/04/blog-post_25.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/5263705196736377468'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/5263705196736377468'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/04/blog-post_25.html' title='अनुजा प्रकरणमा कान्तिपुरले क्षमा माग्यो'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-8628535183618134541</id><published>2011-04-23T06:47:00.000+09:00</published><updated>2011-04-23T06:47:49.440+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='आफ्नै लेख'/><title type='text'>अनुजा प्रकरण ः पत्याउने कि नपत्याउने　？</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 12px; line-height: 12px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;a href="http://www.chitawan.com/news/wp-content/uploads/2011/04/anuja-baniya_20110420092427.jpg" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;img alt="" class="alignright size-medium wp-image-4637" height="300" src="http://www.chitawan.com/news/wp-content/uploads/2011/04/anuja-baniya_20110420092427-225x300.jpg" style="border-bottom-color: rgb(217, 226, 229); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-color: initial; border-left-color: rgb(217, 226, 229); border-left-style: solid; border-left-width: 1px; border-right-color: rgb(217, 226, 229); border-right-style: solid; border-right-width: 1px; border-style: initial; border-top-color: rgb(217, 226, 229); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; display: inline; float: right; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 10px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 2px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; padding-top: 2px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;" title="anuja-baniya_20110420092427" width="225" /&gt;&lt;/a&gt;राज्यले दिएको कूटनीतिक राहदानी बेचेर सभासदु् पदलाई धन्धाको माध्यम बनाउने दुई सभासद् हालै पक्राउ परे । अनि विवादास्पद अर्थराज्यमन्त्री ल्हारक्याल लामाले राजनीतिक आवरणमा चलाएको धन्दाको पनि खुलासा यसैबेला भयो । जसका कारण उनले आफ्नो पदबाट राजिनामा पनि दिनुपरयो । राष्ट्रिय राजनीतिमा प्रभाव पार्ने खालका यो घटनाले सत्ता केन्द्रीत दलहरुमा तरंग पैदा गर्यो । समाचारका लत बसेकाहरुले यो समाचार राम्रैसंग पढे । तर सर्वसाधारण जनताले ूथुइक्कू भन्न लायक घटना थिए यी । यसैगरि आमजनताले प्रशंसा गर्न लायक घटनाको पनि चर्चा भयो, जुन हो अनुजा बानियुको इमान्दारिताको समाचार ।&lt;/div&gt;&lt;a name='more'&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span id="more-4636" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;सुनसरीकी एक आम नागरिक अनुजा बानियाँसंग सम्बन्धित समाचारको सार सरसर्ती केलाउन जरुरी छ पहिले । &lt;a href="http://www.ekantipur.com/np/2068/1/7/full-story/328300.html"&gt;कान्तिपुर&lt;/a&gt;मा प्रकाशित समाचार अनुसार उनले २६ चैतमा इटहरीबाट धरान जाँदा सार्वजनिक बसको सिटमा बेवारिसे अवस्थामा कालो झोला देखिन् । झोला कसको हो ? &amp;nbsp;भन्दा कोहि बोलेन । नेपालतिर सिट रोक्नका लागि पनि यसरी झोला राखेर मान्छे एकातिर लाग्छन् । पक्कै यहि होला भन्ने उनको ठम्याई रह्यो । तर निकै बेरसम्म झोला लिन कोहि नआएपछि सरासर उनले त्यो झोला आफ्नो घर लगिन् । झोला त्यत्तिकै राखेर उनी आफ्नो कामधन्दातिर लागिन् । कामबाट फर्केर आएपछि झोला हेर्दा झोलामा एक्कासी हजार हजारका बीटा देखेर झस्किन् । झोलामा जम्मा रकम ९१ लाख र हिराको हार समेत रहेछ । पचास लाख रुपैयाँसम्म आफैले गनेपछि अरु पैसा उनले गन्न सकिनन् । झोलामा रहेको परिचयपत्र हेर्दा त्यो झोला काठमाडौंका पुरुषोत्तम पौडेलको रहेछ । त्यहाँ उनको सम्पर्क नं। पनि रहेछ । अनुजाले तीन दिनसम्म आफैले त्यो पैसा राखि पौडेललाई फोन गरेर पैसा र हिराको हार फिर्ता दिईन् । त्यसबापन पौडेलले अनुजालाई २ लाख रुपैयाँ इनाम दिन खोजे । तर उनले मानिननु् । हीराको हार दिन खोजे त्यो पनि मानिनन् । &amp;nbsp;बरु उल्टै चिसो खुवाएर पठाईदिइन् । पौडेलले आफ्नो छोरीको जग्गाको कारोवार गर्न अमेरिकाबाट मगाएको पैसा थियो त्यो । त्यो पैसा पहिले काठमाडौं आएको थियो । भोलिपल्ट आएर उनैले बुझ्ने गरि पौडेलले पैसा इटहरि पठाएका थिए । इटहरिबाट झोलामा पैसा लिएर धरान गइसकेपछि बसबाट उत्रने क्रममा झोला छुटेको हो उनको । पछि यो खबर समाचारमा आएपछि &lt;a href="http://www.ekantipur.com/np/2068/1/8/full-story/328357.html"&gt;राष्ट्रपति रामवरण यादवले समेत अनुजालाई फोनबाटै बधाई दिए ।&lt;/a&gt; अहिले अनुजाको इमान्दारीको बखान गर्दै देशविदेशबाट उनलाई धन्यवाद दिनेको लर्को छ । अहिले सर्वत्र प्रकाशित समाचारको सार यहि हो ।&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: collapse; font-family: 'Liberation Sans', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 21px;"&gt;मोबाइलमा आउने फोन र भेट गर्न आउने पत्रकार तथा आफन्तको भीड उनको वरिपरि हुन्छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: collapse; font-family: 'Liberation Sans', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 21px;"&gt;&lt;a href="http://www.blast.com.np/nextpage.php?pg=newsdetail&amp;amp;newsid=1763&amp;amp;catid=1"&gt;अनुजा बानियाँलाई अहिले भ्याइनभ्याइ छ ।&amp;nbsp;&lt;/a&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;विकसित देशमा भएको भए यसले खासै महत्व पाउँथेन होला । तर नेपालमा इमान्दारीताको खडेरी परिरहेका बेला &amp;nbsp;अनुजाको इमानको &amp;nbsp;बखान राम्रैसंग भएको हुनुपर्छ । त्यसमाथि नेपालको नंं। १े राष्ट्रिय दैनिक कान्तिपुरमा छापिएको समाचार पढेर गणतान्त्रिक नेपालका राष्ट्रपति रामवरण यादवले समेत स्यावासी दिन आफै फोन गरिदिएपछि चर्चाको चुली चुलिने नै भयो । समाचार र यो प्रकरण सही हो या गलत ? त्यो त अनुजालाई मात्रै थाहा छ । अरु त सबै रे रे भरमा कुदिरहेका छन् । अनुजाले भनिन् भन्दैमा यो कुरो कति पत्याउने ? &amp;nbsp;कति नपत्याउने ? अनि अनुजाको भनाईमा आधारित समाचारको विश्वसनियता के हो &amp;nbsp;? यो विषयको वहस हुनु जरुरी छ । यदि साँच्चै यो प्रकरण सही हो भने पर्दाभित्रका खेलाडीहरुलाई अब नेपाली समाजले कसरी बुझ्ने &amp;nbsp;? आउनुस् एकपटक चर्चा गरौं ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;घटना सही हुनपनि सक्छ । यो लेखको आशय रत्तिभर अनुजाको इमान्दारीतामाथि प्रश्न चिन्ह उठाउने हिसाबले अभिप्रेरित पटक्कै छैन । तर घटनासंग जोडिएको अवस्था र पात्रहरुको चर्तीकला हेर्दा विश्वास गर्ने आधारहरु गुम्दै गएका छन् । कतिपय घटनापछि अनुसन्धानका पाटा केलाउँदै जाँदा साधुहरु चोर बनेका चोरहरु साधु बनेका उदाहरण पनि छन् । तर घटना सत्य होस् र अनुजालाई सधैं इमान्दारी भएको देख्न र सुन्न पाइयोस ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;अब घटना भईसकेपछि सुनसरीमा भएको अर्को पक्षलाई पनि चर्चा गरौं । घटनापछि एकातिर अनुजामाथि बधाईको ओइरो आईरहेको छ भने अर्कोतर्फ सुनसरी प्रहरीले सुक्ष्म अध्ययन पनि गरिरहेको छ । अहिलेसम्म प्रहरीले पैसा धनी पुरुषोत्तम पौडेललाई फेला पार्न सकेको छैन । न त उनको वास्तविक परिचय नै पत्ता लागेको छ । काठमाडौंबाट उक्त दिन इटहरि पैसा पठाएको भनिएपनि आइएमइका अनुसार पौडेलको नाममा कुनै कारोवार भएको छैन । पैसा हराएपछि सिधै काठमाडौं आएका पौडेल पाँच दिनपछि धरान पुगेर अनुजासंग पैसा बुझि फर्किएको अनुजाले बताएकि छिन् । तर समाचार यति फैलिएर अनुजाको मात्रै चर्चा भईरहँदा पौडेल वेखबर छन् । पौडेललाई सम्पर्क गर्न प्रहरीले अनुजासंग नम्बर माग्दा उनले असावधानीबश फोन नं। डिलिट भएको बताएकि छिन् । ूकोही व्यक्ति करोडौं रुपैयाँ बोकेर बसमा िहंड्नु र झोला छाडेर जानु आफैमा आश्चर्य हो ।ू धरान प्रहरीको निष्कर्ष छ । यसैले घटना कपोलकल्पित भएको भन्दै यतिबेला अनुजामाथि सुनसरी प्रहरीले समेत अनुसन्धान थालेको रहेछ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;तेत्रो पैसा हराएपछि पौडेलले कुनै पनि प्रहरी निकायमा खबर गरेका थिएनन् । ९१ लाख रुपैयाँले भरेको झोला कत्रो होला ? नेपालमा हजारभन्दा ठूला नोठ छैनन् । हजारकै नोठ भएपनि यसको तौल करिब २० किलो हुन्छ । झोला वेवारिसे अवस्थामै भएपनि कोहि इमान्दार मान्छेले २० किलोको झोला बोकेर घर जान्छ कि प्रहरीलाई खबर गर्छ ?&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;a href="http://www.chitawan.com/news/wp-content/uploads/2011/04/photo.jpg" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;img alt="" class="alignright size-full wp-image-4638" height="438" src="http://www.chitawan.com/news/wp-content/uploads/2011/04/photo.jpg" style="border-bottom-color: rgb(217, 226, 229); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-color: initial; border-left-color: rgb(217, 226, 229); border-left-style: solid; border-left-width: 1px; border-right-color: rgb(217, 226, 229); border-right-style: solid; border-right-width: 1px; border-style: initial; border-top-color: rgb(217, 226, 229); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; display: inline; float: right; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 10px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 2px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; padding-top: 2px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;" title="photo" width="600" /&gt;&lt;/a&gt;आइएमइको नाममा यत्रो कारोवार भएको समाचार आएपछि कार्यकारी निर्देशक योग्यश्वर ढकालले समेत अनुसन्धान थाले । ढकालका अनुसार त्यो दिन काठमाडौं धरान र इटहरीमा न पुरुषोत्तम पौडेलको नाममा कारोवार भएको छ न त अरु कुनै व्यक्तिको नाममा तेत्रो रकम कारोवार भएको छ । फरक फरक व्यक्तिका नाममा कारोवार गरेर आइएमइलाई समेत गुमराहमा पारेको भए फरक कुरा हो । हिजो विहिवार मात्रै सुनसरीका प्रमुख जिल्ला अधिकारी रामप्रसाद थपलियाले घटनाको अनुसन्धान गर्न धरान प्रहरीलाई निर्देशन समेत दिएका छन् । एकाएक धरानमा अनुजामाथि इमान्दारी बन्न भ्रम रचेको आरोप लागेको छ । पैसा धनी पुरुषोत्तम पौडेल सम्पर्कमा नआएका कारण घटनालाई झनै कपोलकल्पित बनाउन सहयोग पुगेको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;घटना सही भएपनि अनुजादेखि राष्ट्रपति यादवसम्मको गल्ती छताछुल्ल बाहिर आएको छ । इमान्दार नागरिक बन्ने हो भने सर्वप्रथम आफूले भेटेको वेवारिसे झोला अनुजाले घर लैजानु गल्ती हो । यसलाई प्रहरी या सम्बन्धित यातायात व्यवसायीको हातमा दिनुपथ्र्यो । यसो गर्दा हराएको सामान खोज्न सम्बन्धित धनीलाई सजिलो हुन्छ । प्रहरी र यातायात व्यवसायीको विश्वास नलागेर झोला घर लगिएको भएपनि सम्बन्धित धनी भेटिसकेपछि प्रहरी प्रशासनको रोहवरमा जिम्मा लाउनुपथ्र्यो । राष्ट्रपतिले पनि समाचार पढेकै आधारमा एक्कासी अनुजालाई बधाई दिन भन्दा घटनालाई नेपाल सरकारबाटै पुष्टि गराएर सरकारकै तर्फबाट बधाई दिन लगाएको भए राम्रो हुन्थ्यो । नेपालीको जे पनि पत्याइदिने र जे कुरालाइ पनि सहजै लिने प्रवृत्तिले अनुजा प्रकरणमा काम गरेको छ । यसैले त राष्ट्रपतिले अनुजालाई स्यावासी दिएको समाचार पढेपछि सुनसरीका प्रजिअ रामप्रसाद थपलियाले पनि फोनबाटै स्यावासी दिए । तर अहिले आएर उनलाई पनि घटना कपोलकल्पित जस्तो लाएरै होला उनले फेरि अनुजालाई फोन गरेर भनेूहेर नानी तिमीले साँचो बोलेको हो भने त धेरै महान काम गरयौ । त्यसको सम्मान पनि पाउनुपर्छ । तर झूट बोलेकि भए त फँस्यौ है नराम्रोसंग ।ूयी चलखेलहरुबाट मलाई चाहि अनुजाको चर्चामा आउने बहाना जस्तो लाग्यो । तपाईहरुलाई चाहि के लाग्छ नि ?&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-8628535183618134541?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/8628535183618134541/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/04/blog-post.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/8628535183618134541'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/8628535183618134541'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/04/blog-post.html' title='अनुजा प्रकरण ः पत्याउने कि नपत्याउने　？'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-3554569379231934457</id><published>2011-03-13T23:54:00.000+09:00</published><updated>2011-03-13T23:54:41.800+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='जापान'/><title type='text'>जापानमा महाभुकम्पको असरः</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1300020826_i.jpg" /&gt;&lt;br /&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1300020826_d.jpg" /&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-3554569379231934457?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/3554569379231934457/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/03/blog-post_13.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/3554569379231934457'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/3554569379231934457'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/03/blog-post_13.html' title='जापानमा महाभुकम्पको असरः'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-1433159872140255919</id><published>2011-03-12T23:32:00.001+09:00</published><updated>2011-03-12T23:37:09.346+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='जापान'/><title type='text'>जापानमा  ८.९ रेक्टर स्केलको शक्तिशाली भूकम्प</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Tahoma, 'Trebuchet MS', Arial; font-size: 12px; line-height: 21px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: black; font-family: Tahoma, 'Trebuchet MS', Arial; line-height: 18px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानमा शुक्रबार शताब्दीकै शक्तिशाली भूकम्प गएको छ । भूकम्प र त्यसका कारणलगत्तै आएको सुनामीबाट कम्तीमा ३ सयको मृत्यु भएको छ । स्थानीय समयअनुसार दिउँसो पौने ३ बजे राजधानी टोकियोबाट ३ सय ७३ किलोमिटर उत्तरपूर्वी भागमा केन्द्रविन्दु भएको ८ दशमलव ९ रेक्टर स्केलको भुइँचालो गएको हो ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;प्रहरीका अनुसार सेन्डाई सहरमा मात्रै २ सयदेखि ३ सय शव फेला परेका छन् । अरू धेरै हराइरहेका छन् । जेनेभास्थित रेडक्रसले भूकम्पका कारण प्रशान्त क्षेत्रमा उठेको सुनामी त्यस क्षेत्रका टापुहरूभन्दा पनि अग्लो हुन सक्ने चेतावनी दिएको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"&gt;&lt;tbody&gt;&lt;tr&gt;&lt;td style="text-align: center;"&gt;&lt;a href="http://www.ekantipur.com/includes/showimage.php?upfile=../uploads/kantipur/featured_photo/featured_photo_gallary/2011/featured_photo_486/JAPAN_EARTHQUAKE_20110312.jpg&amp;amp;max_width=330&amp;amp;max_height=248" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"&gt;&lt;img alt="जापानमा शुक्रबार गएको ८.९ रेक्टर स्केलको शक्तिशाली भूकम्पबाट सबैभन्दा प्रभावित सेन्डाई सहरस्थित विमानस्थलमा सुनामीले बगाएर थुप्य्राएका हवाईजहाज, गाडी र अन्य भग्नावशेषहरू । " border="0" height="300" src="http://www.ekantipur.com/includes/showimage.php?upfile=../uploads/kantipur/featured_photo/featured_photo_gallary/2011/featured_photo_486/JAPAN_EARTHQUAKE_20110312.jpg&amp;amp;max_width=330&amp;amp;max_height=248" style="border-color: initial; border-color: initial; border-color: initial; border-style: initial; border-style: initial; border-top-style: none; border-width: initial; color: black; font-family: Tahoma, 'Trebuchet MS', Arial; font-style: inherit; font-weight: normal; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: left; vertical-align: baseline;" width="400" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td class="tr-caption" style="text-align: center;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #444444; font-size: small;"&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Tahoma, 'Trebuchet MS', Arial; line-height: 18px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;div style="margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;"&gt;&lt;i&gt;सेन्डाई सहरस्थित विमानस्थलमा सुनामीले बगाएर थुप्य्राएका&amp;nbsp;&lt;/i&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;"&gt;&lt;i&gt;हवाईजहाज, गाडी र अन्य भग्नावशेषहरू ।&amp;nbsp;&lt;/i&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 21px;"&gt;फोटो: एपी/रासस&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/span&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/tbody&gt;&lt;/table&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;शक्तिशाली समुद्री छाल जापानको मियागी र फुकुसिमा क्षेत्रमा पसेको छ । त्यस क्षेत्रका दर्जनौं तटवर्ती बस्ती ध्वस्त भएका छन् । जापानी समाचार संस्था क्योदोका अनुसार १० मिटर अग्लो छालले मियागीस्थित सेन्डाई सहर छोपेको थियो । पानीको छालबाट बँच्न मोटरहरू बेसरी कुदिरहेको दृश्य टेलिभिजनले देखाएका थिए । टोकियो प्रहरीका अनुसार एउटा विदेशी यात्रुबाहक रेल हराइरहेको छ । त्यसमा कति यात्रु थिए भन्ने खुलेको छैन । एक सय यात्रु बोकेको अर्को जहाज छालले बगाएको पनि प्रहरीले जनाएको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;फुकुसिमा आणविक ऊर्जा केन्द्रको चिस्यान प्रणाली भूकम्पका कारण बन्द भएपछि त्यहाँ संकटकाल घोषणा गरिएको छ । मानिसलाई अन्तै सार्न थालिएको छ । भूकम्पको सबै क्षति यकिन हुन सकेको छैन् । सडकहरू पूरै भत्किएका छन् । टोकियोमा एक शैक्षिक समारोह भइरहेको भवनको छत खस्दा २० मानिस घाइते भएका छन् ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;भूकम्पका कारण समुद्री छाल उर्लिएर आउन थालेको छ । छालले धानखेत बगाएको छ भने सहरहरू पूरै डुबाएको छ । उर्लिएको समुद्रले घरैसमेत उप्काएर सडकमा ल्याइदिएको छ । भूकम्पका कारण ८० भन्दा बढी ठाउँमा आगलागी पनि भएको छ । धक्काले मोटर र कारलाई खेलौनाजत्तिकैहुर्‍याइदिएको थियो ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानी प्रधानमन्त्री नाओटो कानका अनुसार प्रभावित क्षेत्रहरूमा आपतकालीन उद्धार सुरु भएको छ । रेडियो विकिरण ऊर्जा केद्रमा कुनै क्षति नपुगेको र ऊर्जा विकिरण नचुहिएको प्रधानमन्त्रीले बताएका&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;छन् । भूकम्पको केन्द्र नजिकैका ४ आणविक केन्द्र सुरक्षापूर्वक बन्द गरिएका छन् । तर फुकुसिमा आणविक ऊर्जा केन्द्रछेउका २ हजार परिवारलाई अन्यत्र जान भनिएको छ । लगातार जमिन हल्लिन थालेपछि आत्तिएका जापानी सडकमा निस्किएका थिए । कार्यालय र विद्यालयहरू तत्काल बन्द गरिएका थिए । बच्चाहरू बाटोमा रोइरहेका देखिन्थे ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;भुइँचालोले पुलमाथि गुडिरहेका कार हावाले पत्कर उडाएजस्तै उडाएर नदीमा खसालिदिएको थियो । पानीमा कागजको डुंगा तैरिएजस्तो थुप्रै कार र जिपहरू तैरिँदै बगेका थिए ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;भूकम्पमा भत्किएका भग्नावशेष हावामा ज्वालामुखीको लाभाजस्तै उडेका थिए । यसरी हावामा भग्नावशेषले डुंगा, घर र होर्डिङबोर्डलाई धक्का दिएका थिए । टोकियो र आसपासका सहरका ४० लाखभन्दा बढी घर बिजुली, पानी र टेलिफोन अवरुद्ध भएका छन् । टोकियो नजिकको तेल कारखानामा लागेको आगो निभाउन हम्मे परेको थियो । भूकम्प गएको घन्टौंपछिसम्म पनि सानातिना कम्पनहरू भइरहेका थिए । तीन घन्टाको बीचमा कम्तीमा ३० धक्का गए । सबभन्दा ठूलो धक्का ७ दशमलव १ रेक्टर स्केलको थियो ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;अघिल्लो बिहीबार पनि जापानकै होंसु टापुमा ६ दशमलव ३ रेक्टर स्केलको भुइँचालो गएको थियो । बिहीबार त्यही क्षेत्रमा ७ दशमलव २ रेक्टर स्केलको भुइँचालो गएको थियो । अहिलेसम्मको अभिलेखअनुसार चिलीमा सन् १९६० को मे २२ मा गएको भुइँचालो हालसम्मकै सबैभन्दा ठूलो हो । त्यो ९ दशमलव ५ रेक्टर स्केलको थियो । जापानमा शुक्रबार गएको भुइँचालो सन् १९०० पछिको सबभन्दा शक्तिशाली हो ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानमा पटक-पटक भूकम्प जाने गरेपछि शुक्रबारको भूकम्पले सबैलाई स्तब्ध पारेको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;'यो भुइँचालो अनुमानै गर्न नसकिने गरी आयो र धेरैबेर धेरै पटक दोहोरियो,' टोकियोका एक बासिन्दाले भने, 'मेरी पत्नी भुइँचालो जाँदा अहिलेसम्म डराएकी थिइनँ, तर आज आत्तिँदै झ्याल ढोका खोलिन् र घरै भत्किन लाग्यो भने भाग्नुपर्छ पनि भनिन् ।' &amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;भुइँचालोपछि घरबाहिर निस्केका टोकियोवासी अझै भित्र पसेका छैनन् ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;'सुरुमा त मलाई डर लागेन तर पछि भुइँचालो गएकोगयै गर्न थाल्यो,' मध्य टोकियोका अमेरिकी नागरिक मिचेल रोबर्टसले भने, 'पछि त साँच्चै डर लाग्यो, म बस्ने तेस्रो तलामा भएका सबै सरसामान छरिबरि भयो, धन्न हामीलाई केही भएन ।' अमेरिकी राष्ट्रिय मौसम केन्द्रले भूकम्पका कारण कम्तीमा ५० देशमा सुनामी आउन सक्ने जनाएको छ । सुनामीले प्रशान्त सागरमा चाहिँ भीषण छाल उर्लिन थालेको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;फिलिपिन्समा शनिबार बिहानै सुनामी पुग्ने अनुमान छ । त्यहाँको सरकारले तटवर्ती क्षेत्रका बासिन्दालाई अन्तै सर्न भनिसकेको छ । फिलिपिन्सजस्तै ५० देश र आसपासका क्षेत्रमा सुनामीको खतरा छ । रुसदेखि इन्डोनेसियासम्मै सुनामीको असर पर्ने मौसमविद्हरूले बताएका छन् । मध्य अमेरिकी मुलुक ग्वाटेमाला, एल सालभाडोर र कोस्टारिका साथै अमेरिकाको हवाई राज्यमा आपतकालीन साइरन बजाइएको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;अमेरिका र क्यानडाको तटवर्ती इलाकामा पनि यस्तै साइरन बजाइँदैछ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;केही मौसमविद्ले त प्रशान्त क्षेत्रका टापुका टापु नै सुनामीले उडाइदिन सक्ने चिन्तासमेत व्यक्त गरेका छन् । जापानमा प्रभावित क्षेत्रका मानिससमक्ष पुग्न मानवीय सहयोग निकायहरू उद्धारकर्तासँग सहकार्य गरिरहेका छन् ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;'यस्तो भुइँचालोले जापानजस्तो देशमा त यतिका क्षति पुर्‍याउन सक्छ भने फिलिपिन्स र इन्डोनेसियाजस्तो देशमा गयो भने के होला भन्ने हाम्रो चिन्ता छ,' राहत कार्यमा लागेको अन्तर्राष्ट्रिय संस्था वल्र्ड भिजनका प्रवक्ता राचेल वल्फले भनिन् । उनका अनुसार वल्र्ड भिजनले जापानका भूकम्प पीडितलाई सहयोग गरिरहेको छ भने सुनामी आउने ठानिएका देशहरूमा पनि उद्धार टोली जुटाउन थालेको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;सुनामी भनेको शृंखलाबद्ध सामुदि्रक आँधी हो, जो कम्तीमा ५ देखि १५ मिनेटसम्म रहन्छ । यसले तटवर्ती इलाकामा ठूलो बाढी ल्याउँछ ।(&lt;a href="http://www.ekantipur.com/np/2067/11/28/full-story/326299.html"&gt;http://www.ekantipur.com/np/2067/11/28/full-story/326299.html&lt;/a&gt;)&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 21px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;h2 style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-style: inherit; font-weight: normal; font: normal normal bold 1em/1.5em Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: red; font-size: small;"&gt;नेपाली सुरक्षित&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/h2&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="text-transform: uppercase;"&gt;होम कार्की&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानमा भूकम्प र त्यसपछि आएको सुनामीबाट नेपाली सुरक्षित छन् । सुनामीले सबैभन्दा बढी क्षति पुर्‍याएको सेन्डाई सहरमा झन्डै सय नेपाली विद्यार्थी सुरक्षित रूपमा बसिरहेका छन् ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;मुख्य प्रभावित सेन्डाईबाट सम्पर्कमा आएका विद्यार्थी गोर्खाका राजेश थापाका अनुसार त्यस क्षेत्रमा अध्ययनरत विद्यार्थी एकै ठाउँमा भेला भइरहेका छन् । 'हामी समुद्री तटभन्दा टाढा रहेकाले छालले भेटेन । छाल झन्डै १० मिटरमाथिसम्म पुगेको थियो,' शुक्रबार राति उनले भने, 'जापानीसँगै झन्डै ५०/६० नेपाली विद्यार्थी कलेज चउरमा बसिरहेका छौं ।'&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;गैरआवासीय नेपाली संघ जापानका उपाध्यक्ष चितवनका भूषण घिमिरेका अनुसार राति १० बजेसम्म नेपालीलाई क्षति पुगेको विवरण प्राप्त भएको छैन । 'प्रभावित क्षेत्रमा बस्दै आएका नेपालीसँग सम्पर्क भइरहेको छ,' उनले फोनमा कान्तिपुरलाई भने ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानस्थित नेपाली दूतावासले पनि त्यहाँ रहेका नेपाली संघसंस्थाबाट नेपालीको अवस्थाबारे विवरण लिइरहेको छ । भूकम्पबाट मुख्य प्रभावित क्षेत्र सेन्डाई हो । त्यस क्षेत्रमा विद्यार्थी मात्रै रहेको उनले जनाए । 'यहाँ कृषि उत्पादन बढी हुन्छ, नेपालीलाई काम गर्ने अनुमति छैन,' उनले भने, 'विद्यार्थी सम्पर्कमा आइसकेका छन् ।'&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानको अध्यागमन विभागका अनुसार सन् २००९ सम्म नेपालीको संख्या १५ हजार २ सय ५५ छ । घिमिरेका अनुसार यो संख्या बढेर २० हजार पुगेको अनुमान छ । जापानमा नेपाली बढी होटल क्षेत्रमा काम गर्छन् । त्यहाँ व्यवसाय गर्दै आएका नेपाली पनि धेरै छन् ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;सेन्डाईबाट दोस्रो प्रभावित क्षेत्र टोकियो हो । त्यसबाहेक नागोया, ओसाका सहरमा पनि बढी असर परेको छ । 'टोकियोमा पनि नेपाली दाजुभाइलाई असर परेको छैन,' उनले भने, 'सबैजनाले सतर्कता अपनाइरहेका छन् ।'&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;'नेपालीहरू खुला पार्किङमा बसिरहेका छौं,' कोइबामा रहेका हेटौंडाका कमल अधिकारीले शुक्रबार राति फोनमा भने, 'निकै त्रास छ, स्थिति भयावह छ । जापानीहरू एकअर्काका हात समातेर रोइरहेका छन् ।' उनीसँग कुराकानी भइरहँदा माइकिङ भइरहेको आवाज थियो । 'सरकारी अधिकारीले सुरक्षित हुने उपाय सुनाइरहेका छन्,' उनले भने, 'हामीलाई ग्यास बन्द गर्न भनिएको छ । खुला ठाउँमै बस्न अनुरोध गरिएको छ ।'&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानमा होटल व्यवसायी गर्दै आएका बागलुङ दीपक सुवेदी र हरि पोखरेलका अनुसार पनि नेपालीलाई क्षति पुगेको जानकारी रातिसम्म आएको छैन । योकोहामामा रहेका भक्तपुर ठिमीका हरि खड्काले सहरमा पानी, बिजुली र ग्यास केही नभएको जानकारी दिए । 'दस-दस मिनेटमा भुइँचालो गइरहेको छ,' उनले भने, 'यहाँ सुनामी भने आएको छैन ।'&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;नेपालीले चलाएको रेस्टुरेन्टमा काम गर्ने खड्काले त्यसका साहू बुद्धि तिवारी, उनकी श्रीमतीलगायत एउटै भवनमा रहेको र सबै सुरक्षित रहेको बताए । सिन्जुकुमा काम गर्ने आफ्नो छोरालगायत आफूलाई थाहा भएका सबै नेपाली सुरक्षित रहेको उनले जानकारी दिए । 'यताबाट फोन लाग्दैन,' उनले भने, 'जापानमा भूकम्प गइरहने भएकाले र सुनामीको प्रभाव नपरेकाले डराउने स्थिति छैन ।'&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;उनीसँगै बस्ने तनहुँ दमौलीका विश्वनाथ खनालले ३ बजे भूकम्पले रेस्टुरेन्टका सबै टेबुल पल्टाएपछि आफूहरूले थाहा पाएको बताए । 'करिब १५ मिनेट पीपलको पात हल्लिएजस्तो घरहरू हल्लिए,' उनले भने, 'तर दह्रो गरी बनाएका हुँदा रहेछन्, केही भएन ।' पाँचौं तल्लामा बसेका उनले रमाइलो गर्दै भने, 'चाल्नामा चालेजस्तै हल्लिएर बसिरहेका छौं तर सुरक्षित छौं ।' (&lt;a href="http://www.ekantipur.com/kantipur/news/news-detail.php?news_id=238205"&gt;http://www.ekantipur.com/kantipur/news/news-detail.php?news_id=238205&lt;/a&gt;)&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 16px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;h2 style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font: normal normal normal 1em/1.4 Georgia, 'Times New Roman', serif; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;b&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: red; font-size: small;"&gt;जापानमा नेपाली सम्पर्कभित्र&lt;/span&gt;&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;/h2&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="text-transform: uppercase;"&gt;देवेन्द्र भट्टराई&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; line-height: 16px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानमा शुक्रबार बेलुकी आएको महाभुकम्पका कारण बिचल्ली बेहोर्ने नेपालीको स्थिति पहिचान गर्न भूकम्प तथा सुनामी प्रभावित पीडित नेपाली सहयोग समिति गठन गरिएको छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;टोकियोस्थित नेपाली दुतावासका उपनियोग प्रमुख डा.दुर्गाबहादुर सुवेदीको संयोजकत्वमा गठित समितिको सहसंयोजकमा गैर आवासीय नेपाली संघ जापानका अध्यक्ष लालबहादुर केसी रहेका छन् । समिति सदस्यहरुमा भुषण घिमिरे, गोबिन्द श्रेष्ठ, अरुणकुमार श्रेष्ठ, किरणबिक्रम थापा, राजन प्रधानाङ्ग, भवन भट्ट, सरोज कूडेललगायत छन् । 'भुकम्प र सुनामीमा सबैभन्दा बढी प्रभावित फुकुसिमा र सेन्डाइमा केही नेपाली बिद्यार्थी, होटल व्यवसायी र भर्खरै गएका प्रशिक्षार्थी कामदार समेत रहेको थाहा भएको छ,'संयोजक सुवेदीले कान्तिपुरसंग फोनमा भने-'उनीहरु सुरक्षित तवरमा एउटा खुला चौरमा बसेका छन्, जापान सरकारले खाद्यान्न राहत उपलब्ध गराएको छ ।' समाचारमा आएजस्तो नेपालीहरु धेरै रहेको नागोया र ओसाका शहर भने असुरक्षित नरहेको उनले बताए ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;एनआरएनका उपाध्यक्ष एवं बिद्यार्थी प्रतिनिधि भुषण घिमिरेका अनुसार जापानमा रहेका १ लाख अमेरिकी सेना पनि अहिले पीडितको राहत तथा उद्वारमा जुटेका छन् । 'सेन्डाइ शहरमा रहेका भाषा पढ्ने बिद्यार्थीमा केही सम्पर्कमा आएका छैनन् तर यसो भन्दैमा बेपत्ता भएको भन्न मिल्दैन । एकदिनदेखि बिजुली समेत नरहेको शहरमा मोबाइल चार्ज गर्न नपाएको अवस्था सृजिएको हुन सक्छ,'घिमिरेले भने । जापानमा पछिल्लो तथ्यांकअनुसार २० हजार जति नेपाली रहेकोमा शनिबार अपरान्हसम्ममा कोही हताहत भएको जानकारी दुतावासमा आएको छैन । राजधानी टोकियोमा ५ रेक्टरको मात्रै भुइचालो आएकाले युवाते, मियागी, फुकुसिमा, सेन्डाइजस्तो ठूलो क्षति र हताहत स्थिती समेत नरहेको दुतावासले जनाएको छ ।&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;a href="http://www.ekantipur.com/np/2067/11/28/full-story/326323.html"&gt;http://www.ekantipur.com/np/2067/11/28/full-story/326323.html&lt;/a&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;h2 style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-style: inherit; font-weight: normal; font: normal normal bold 1em/1.5em Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; line-height: 21px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: red; font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif; font-size: small;"&gt;भूकम्पले विश्वभर बिमा सेयरमा गिरावट&lt;/span&gt;&lt;/h2&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानमा गएको शक्तिशाली भूकम्पका कारण विश्वव्यापी रूपमा बिमा कम्पनीको सेयर मूल्यमा गिरावट आएको छ । ठूलो क्षतिको मूल्य धेरै भुक्तानी गर्नुपर्ने भएकाले बिमा कम्पनीको आम्दानीको ठूलो हिस्सा त्यता खर्च हुनेछ । एसियाली र युरोपेली सेयर बजारमा समेत बिमा कम्पनीको मूल्यमा गिरावट आएको छ । डलरको तुलनामा जापानी ऐन कमजोर भएको छ । सिंगापुर, जर्मनी, बेलायत र प|mान्समा बजार निकै घटेको छ । फ्याकर्फटको बिमा कम्पनी म्युनिक रीको सेयर ५.३ प्रतिशतले गिरेको छ । यसैगरी एलियान्जको १.७ प्रतिशतले घटेको छ । उता स्विस&amp;nbsp; री र ह्यानोभर रीको ४ प्रतिशतभन्दा बढीले गिरावट आएको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;सिंगापुरका विश्लेषक डेभिड कोहेन जापानी येन लगानीकर्ताका लागि सुरक्षित रहे पनि भयानक भूकम्पका कारण डलर मजबुत हुने बताउँछन् । एचएसबिसी बैंकको एसिया तथ्यांक प्रमुख अर्जना महेन्द्रन यसले येनमा लामो समयसम्म असर देखाउने बताउँछन् । 'जापानका ठूला बिमा कम्पनी र पेन्सन कोषले बाहिर गरेका लगानी फिर्ता ल्याउनेछन्,' उनले भने, 'भूकम्पको क्षति ठूलो छ । त्यसलाई बनाउन वैदेशिक लगानी भित्र्याउनैपर्छ ।' विश्लेशक कोहेनले जापानको कुल गार्हस्थ्य उत्पादनमा १ प्रतिशतले गिरावट ल्याउन सक्ने अनुमान गरे ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;भूकम्पको क्षतिका कारण औद्योगिक उत्पादनमा ह्रास आउने उनले बताए । ठूलो इलेक्ट्रोनिक्स कम्पनी सोनीका ६ मध्ये उत्तरी क्षेत्रको मियागीमा रहेका ४ र फुकुसीमामा रहेका २ उद्योगले भूकम्पका कारण उत्पादन बन्द गरेका छन् । 'सबै उद्योगबाट अहिलेलाई उत्पादन बन्द गरिएको छ,' कम्पनीको सूचना विभागका सु ताङकाले भने, 'कहिलेदेखि पुनः उत्पादन थालिनेछ भन्न सक्ने अवस्था छैन ।' टोयोटा कम्पनीले आपतकाल लगाएर उत्पादन बन्द गरेको छ । कर्मचारीलाई सुरक्षित स्थलतिर सारेको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;एउटा तेल प्रशोधन कारखानामा आगो लागेको छ । बिजुली काटिएका छन् ।&amp;nbsp; योकोहामा नजिकै रहेको बन्दरगाहमा सुनामीले ठूलो क्षति पुर्‍याएको छ ।(&lt;a href="http://www.ekantipur.com/kantipur/news/news-detail.php?news_id=238230"&gt;http://www.ekantipur.com/kantipur/news/news-detail.php?news_id=238230&lt;/a&gt;)&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 16px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;h2 style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; font-weight: normal; font: normal normal normal 1em/1.4 Georgia, 'Times New Roman', serif; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif; font-size: small;"&gt;जापानको जस्तै भूकम्प गए के होला ?&lt;/span&gt;&lt;/h2&gt;&lt;div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;जापानमा शुक्रबार गएको जस्तै भूकम्प गयो भने काठमाडौंमा मात्र दुई लाखभन्दा बढीको मृत्यु र दुई लाखभन्दा बढी घाइते हुने आँकलन छ । देशभरिमा मृतकको संख्या करिब चार लाख नाघ्ने र चार लाख घाइते हुने अनुमान गरिएको छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;'यो एक मिनेटको थकर्नपछि हुने दैवीप्रकोपको आँकलन हो,' भूकम्प प्रविधि राष्ट्रिय समाजका कार्यकारी निर्देशक भूकम्पविद् आमोदमणि दीक्षित भन्छन्, 'अस्पतालमा आकस्मिक उपचार दिने व्यवस्थासमेत हुँदैन ।' विज्ञहरू भूकम्पीय जोखिमको दृष्टिले नेपालजस्तो संवेदनशील मुलुकमा पूर्वतयारीसँगै भूकम्पबाट बाँच्ने कला सबैले सिक्नुपर्ने बताउँछन् । भूकम्पविद्ले यो क्षेत्रमा कुनै पनि बेला शक्तिशाली भूकम्प जान सक्ने बताउँदै आएका छन् । मुलुकमा हरेक ७५ देखि सय वर्षमा विशाल भूकम्प र हरेक ५० वर्षमा मध्यम भूकम्प गएको इतिहास छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;समाजले सात वर्षअघि राजधानीको ठूला अस्पतालको अध्ययन गर्दा ९० सालजस्तो थर्कन आउँदा अनवरत रूपमा सेवा दिने स्थिति नरहेको घोषणा गरेको थियो । हाल एकाध छाडेर निजी एवंं सरकारी प्रायः सबै अस्पतालको स्थिति उस्तै छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;राजधानीको जनसंख्याबारे हालसम्म आधिकारिक तथ्यांक नरहे पनि विज्ञहरूले ४० देखि ६० लाख व्यक्ति बसोबास गरिरहेको अनुमान गर्छन् । उपत्यकाको वास्तविक घर संख्याबारे समेत कुनै तथ्यांक उपलब्ध छैन । 'उपत्यकामा करिब पाँच लाख घर भएको आँकलन गर्न सकिन्छ,' दीक्षित भन्छन्, 'तर भूकम्पबाट जोगाउने भवन निर्माण संहितालाई कडाइ साथ लागू गर्न सकिएको छैन ।' काठमाडौंको दरबार स्क्वायर कुनै पनि ठाउँबाट हेर्दा नौ/दस तल्ले घर देखिने गरिएको औंल्याउँदै दीक्षित भन्छन्, 'तर त्यो इलाकामा पाँच तल्लेभन्दा बढी अग्लो घर बनाउने मापदण्डै छैन, भूकम्प जाँदा यस्ता अग्ला घर पछि चिहान बन्नेछन् ।'&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;नेपालजस्ता विकासोन्मुख मुलुकमा भूकम्पीय विनाशको मुख्य कारण घरलगायतका कमजोर संरचना भत्किनु हो । आचारसंहिताअनुसार घर बनाउँदा तीनदेखि पाँच प्रतिशत बढी रकम खर्च भए पनि भूकम्पबाट भने मृत्यु हुने सम्भावना अति न्यून हुन्छ । 'संहिताअनुसार निर्माण गरिएको घरले ९ एमएमआईसम्म थर्कन थेग्न सक्छ,' उनी बताउँछन् ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;विज्ञहरूका अनुसार भूकम्पबाट मृत्यु हुने ८० प्रतिशत जोखिम घरले गर्दा हुन्छ । यस्तै आठ प्रतिशत मृत्यु अस्पताललगायत आकस्मिक सेवा दिने क्षमताका कमीले हुन्छ भने १२ प्रतिशत आकस्मिक सेवा दिने प्रणाली अभावले हुन्छ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;b&gt;६० प्रतिशत संरचना ध्वस्त हुन्छन्&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&amp;nbsp;आमोदमणि दीक्षित&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;कार्यकारी निर्देशक, राष्ट्रिय भूकम्प प्रविधि समाज&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;नेपालमा यति नै बेला भूकम्प जान्छ भनेर भन्न सकिँदैन । जतिबेला पनि भूकम्प जान सक्छ । वैज्ञानिकले यति नै बेला भूकम्प जान्छ भनेर अध्ययन पनि गरेका छैनन्् र वैज्ञानिकले भनेका बेला भूकम्प जाने पनि होइन ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;भूकम्पीय हिसाबले नेपाल जोखिमपूर्ण सूचीमा छ । त्यसमा पनि काठमाडौं उपत्यका सबैभन्दा खतरामा छ । भूकम्पीय जोखिमका हिसाबले विश्वमा नेपाल ११ औं स्थानमा पर्छ । नेपालमा ८.२ रेक्टरसम्मको भूकम्प जान&amp;nbsp;सक्छ । जुन निकै ठूलो हो । नेपालमा मेचीदेखि महाकालीसम्म जुनसुकै ठाउँमा भूकम्प जान सक्छ । भूकम्प गयो भने सबभन्दा बढ्ता धनजनको क्षति काठमाडौंमा हुनेछ । भूकम्पीय हिसाबले काठमाडौंको भौतिक संरचना निकै कमजोर छ ।&amp;nbsp;१९९० सालमा नेपालमा ९/१० एमएमआई (मोर्डिफाइड मर्सेली इन्टेन्सिटी) बराबरको भूकम्प गएको थियो । त्यतिबेला पनि निकै विनाश भएको हो । नेपालमा १२ एमएमआईसम्मको भूकम्प जान सक्छ । नेपालको भौतिक संरचना हेर्ने हो भने ७ एमएमआईभन्दा बढीको भूकम्प थेग्न सक्ने भौतिक संरचना छैनन् । कम्तीमा पनि ९ एमएमआईसम्मको भूकम्प थेग्ने घरहरू बनाउन सकिए धनजनको क्षति न्यून हुन सक्छ । सरकारले पनि त्यतातिर अलि बढी ध्यान दिन जरुरी छ ।&amp;nbsp; शुक्रबार जापानमा गएको जत्तिको होइन, १९९० साल जत्तिकै भूकम्प गए पनि काठमाडौंमा ६० प्रतिशत घर भत्किन सक्छन् र लाखौं मानिसको ज्यान जान सक्छ । त्यस्तै, पुल र विमानस्थल पनि सखाप हुन सक्छन् । त्यतिबेला आर्थिक नोक्सानीको कुनै मूल्यांकन नै गर्न सकिन्न ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;सरकारले भूकम्पीय जोखिम न्यून गर्न भवन निर्माण संहिता लागू गरेको छ । तर त्यसको कार्यान्वयन भएको छैन । नक्सा पास गर्दा संहिता उल्लंघन हुने गरेको छ । सरकारले पनि यसमा कडाइका साथ लागू गरेको देखिन्न । भवन निर्माण संहिता कार्यान्वयन गर्न नसक्नु हाम्रा लागि चुनौती हो । सरकारले आचारसंहिता लागू गर्न ध्यान दिनुपर्छ । त्यसो हुन सके हाम्रा घर र मानवीय क्षतिमा कमी हुनेछ ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #444444; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&amp;nbsp;(अब्दुल्लाह मियासँग कुराकानीमा आधारित)&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; line-height: 16px;"&gt;&lt;a href="http://www.ekantipur.com/np/2067/11/28/full-story/326303.html"&gt;http://www.ekantipur.com/np/2067/11/28/full-story/326303.html&lt;/a&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-color: transparent; background-image: initial; background-origin: initial; border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.4; margin-bottom: 15px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; vertical-align: baseline;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: normal;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;h1 style="color: black; display: block; line-height: 1.2; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif; font-size: small;"&gt;जापानको महाभूकम्पः नेपालीको अनुभव&lt;/span&gt;&lt;/h1&gt;&lt;div&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: red;"&gt;&lt;b&gt;अझै भूँइ हल्लिएको जस्तो लाग्दैछ&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;b&gt;-रीजन श्रेष्ठ-&lt;/b&gt;&lt;br /&gt;रातभर नेपाली र हिन्दी फिल्म हेरेर सुत्दा बिहानको यस्तै ५ बजेको थियो होला। दिउँसोको तीन बजेतिर कसैले खाट हल्लाए जस्तो लाग्यो। जापानमा बसेको आठ वर्ष जति भइसकेकोले यो भूकम्प हो भनेर ठम्याउन मलाई त्यति बेर लागेन। पहिले बिस्तारै अनि बेस्सरी, अझ बेस्सरी घर हल्लिन थाल्यो। कम्पन झन् तिब्र हुँदै गयो। ढोकानजिकै रहेको टेबलमाथि राखिएको फूलदानी भुइँमा झर्‍यो, अनि फुट्यो। हेर्दाहेर्दै फूल, पानी र सिसा भुइँभरी भए। म खाटको कुनातिर च्यापिएर सिरानीले टाउको छोपी सिरकभित्र गुटुमुटिएर भगवानको नाम लिँदै पल्टिरहेँ। यस्तै १-२ मिनेटको कम्पन हुनुपर्छ त्यो, तर मलाई भने झन्डै एक घण्टा जस्तो लामो लाग्यो।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;घर हल्लिन रोकिएपछि सबैभन्दा पहिले टिभी अन गरें। NHK मा भूकम्प कै समाचार आउँदै थियो। मियागीमा ७.९ र टोक्योमा ६.० म्याग्निच्युडको भूकम्प आएको रहेछ। यो भूकम्पले मैले जाबो एउटा फूलदानी गुमाए। तर सबैले त्यतिमै चित्त बुझाउन पाएनन्। समाचार अनुसार अहिले रातको १२ बजेसम्म ८४ जनाले ज्यान गुमाएका छन्। (अपडेटः टोक्यो समय अनुसार बिहान सवा ८ मा एनएचकेले दिएको खबर- अहिलेसम्म 427 को मृत्युको पुष्टि, २ सयदेखि ३ सय शवको पहिचान हुन बाँकी) फुकुसिमा र सेन्दाइमा अझै कयौं हराइरहेका छन्। अहिलेसम्म ज्यान गुमाउनेहरुमा अधिकांश बुढाबुढी रहेको थाहा हुन आएको छ। सेन्दाइमा करिब २००-३०० जनाको लाश पानीमा उत्रिरहेको अवस्थामा फेला परेको अपुस्ट समाचार पनि सुन्नमा आएका छन्।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;टोक्योनजिकै रहेको चिवामा एउटा ग्याँस स्टेसनमा आगलागी भएको लाइभ दृश्यहरु टिभीहरुले प्रसारण गर्दैछन्। दिउँसोको ठीक २. ४६ मा गएको यो भूकम्प सुरुमा ७. ९ म्याग्निच्युडको भनिए पनि अहिले ८. ८ को महाभुकम्प भएको पुष्टि भइसकेको छ।&lt;br /&gt;टोक्योमा भने शिन्जुकु, इकेबुकुरो र उएनो जस्ता प्रमुख स्टेसनहरुमा ३ देखि ४ हजार यात्रुहरु अलपत्र परेका छन्। टोक्योका यामानोते लगायत प्रमुख रेल सेवाहरु ठप्प भएका छन्। टोक्योलाई ओसाका, सेन्दाइ लगायत ठूला शहरसँग जोड्ने लामो दुरीका शिनखान सेन (बुलेट ट्रैन) को सेवा पनि बन्द छ। टोक्योलाई संसारका अरु शहरसँग जोड्ने हानेडा र नारिता एअरपोर्टमा पनि विमानहरु अवतरण गर्न रोक लगाइएको समाचार छ। टोक्यो क्षेत्रभित्र अहिलेसम्म चार जनाको ज्यान गएको थाहा भएको छ। टोक्यो टावरको सबैभन्दा माथि राखिएको एन्टिना पनि भूकम्पले गर्दा दाँयातिर बाङ्गिएको सुन्नमा आएको छ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;म शिन्जुकुको अवस्था बुझ्न साँझ यहाँको गगनचुम्बी घरहरु भएको क्षेत्र (Skyscrapper District) मा गएको थिएँ। ठूलाठूला गगनचुम्बी घरहरु बाहिरबाट हेर्दा सकुशल नै देखिन्थे। तर भूकम्प जाँदा त्यसभित्र रहेका मान्छेहरुले कस्तो मानसिक तनाव भोगे होलान्, त्यो भोग्नेलाई मात्र थाहा होला। यो भूकम्पले गर्दा यी गगनचुम्बी घरहरु भित्रभित्र मक्किएर कतिको क्षती भएको छ तेस्को लेखाजोखा हुन बाँकी नै छ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;धेरै पहिले टोक्योमा यी गगनचुम्बी घरहरुभित्र इस्प्रिङ्ग राखिएको हुन्छ, जसोजसो भूकम्पले जमिन हल्लाउँछ यी घरहरु पनि त्यही तालमा हल्लिन्छन् तर भत्किँदैनन् भन्ने “गफ” सुनेको थिएँ। आज मान्छे सिधा उभिन नसक्ने भूकम्पलाई पराजित गर्दै गर्व साथ उभिरहेका यी घरहरु देख्दा साँच्चै नै मान्छेले अलिकति भए पनि प्रकृतिमाथि विजय प्राप्त गरे झैँ लाग्यो।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;बाटोमा हुलका हुल मान्छेहरु हिंडेरै आफ्नो गन्तब्यतिर लाग्दै गरेका भेटिन्थे। सार्वजनिक टेलिफोन बुथका अगाडि मानिसहरु लाम लागेको यसअघि टोक्योमा मैले कहिले पनि देखेको थिइनँ। मोबाइलले काम गर्न छाडेका छन्। सडकमा गाडीहरुको जाम देखिन्थे। एम्बुलेन्स र दमकलका साइरनका आवाज एकोहोरो आइरहेको थियो।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;४-५ रेक्टर स्केलका आफ्टर सकहरु आउने क्रम जारी छ। टोक्यो अझै हल्लिँदैछ। मलाई पनि रिङ्गटा लागेर हो कि किन हो अझै भुइँ हल्लिरहेको जस्तो लाग्दैछ। माथि होक्काइडोदेखि तल ओकिनवासम्म नै चुनामी आउने क्रम जारी छ। ठाउँ-ठाउँमा धेरैमा १० मिटरसम्मको चुनामी आएको खबर छ। सबैभन्दा धेरै इवातेमा ज्यान गुमाएका छन्। भोलि या पर्सिसम्ममा मर्नेहरुको संख्या बढ्ने निस्चित छ। अझै कति जमिनमुनि पुरिएर जिउनको लागि मृत्‍युसँग लड्दै होलान्। टिभीका फुटेजहरु हेर्दा लाग्छ टोक्योमा भन्दा बाहिर सेन्दाई र इवातेतिर धेरै भन्दा धेरै क्षति भएको छ। यस महाभूकम्पमा परी ज्यान गुमाउने सबैलाई हार्दिक श्रद्धान्जलि। घाइते सबैलाई सिघ्र स्वाथ्य लाभको कामना। विशेष गरी मियागी केनको क्यापिटल सिटी सेन्दाईतिर थुप्रै नेपाली विद्यार्थीहरु छन्। सबै जनाको कुशलताको कामना गर्दछु। साथै सबैलाई संयमित रहन आग्रह गर्दछु। ओचिचुकी मास्यौं, कि वो चुकी मास्यौं। रातिको २. ३० भई सकेको छ। आँखामा पटक्कै निन्द्रा छैन। एउटा ठूलो भुकम्प आएर पनि गइसकेको छ। तर पनि यो कालो दिनको सम्झना मेरो मानस पटलमा सदा ताजा भएर रहनेछ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;strong&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: red;"&gt;रातभरी पार्कमा बिताएँ&lt;/span&gt;&lt;/strong&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black;"&gt;-किवा चामलिङ-&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black;"&gt;सायद तपाईँहरुले न्युज हेरेर नै थाहा पाउनु भयो होला, हेर्नु भयो होल र हाम्रो अवस्थाप्रति चिन्तित भइरहनु भएको होला। माइसंसारका पाठकहरु माझ आज बल्ल म यो डरलाग्दो अनुभव बाँड्दैछु। किनभने हिजो सुनामीको डरले पार्कतिर नै रात बिताउनु पर्‍यो। भगवान पशुपतिनाथ र बुढासुब्बा भगवानको नाम लिँदै त्यहाँ रात बितायौँ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;अहिले बिहानको ९.०६ समयमा यो लेखिरहँदा पनि सानोतिनो भुइँचालो (योसिन)गइ नै रहेको छ। आकाशमा हेलिकप्टर उडिरहेका छन् र सबैलाई alert बस्न र सक्दो सुरक्षित रुपमा बस्न आह्वान गरिरहेको छ। विभिन्न ठाउँमा फँसेका मान्छेहरु आ-आफ्नै घरतिर लाग्दैछन् तर पनि उनीहरुको मनभित्र डर छ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;अहिलेसम्मको खबर अनुसार नेपालीहरुको बारेमा नराम्रो खबर सुन्नुपरेको छैन। केही परेको खण्डमा नेपाल राजदुतावासमा सम्पर्क गर्न र जानकारी दिन/पाउन सकिन्छ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;हिजो जापानमा ठीक २.४५ र ३.१५ मा भुइँचालो आउँदा मेरो ग्राजुएसन पार्टी थियो होटलमा। मेरो कस्तो हालत थियो त्यो समयमा भन्दा टाइटानिक फिल्ममा जहाज डुब्दा जसरी मान्छेहरु आफ्नो ज्यान जोगाउन भागेका थिए, र २०१२ फिल्ममा जस्तो भागदौड मच्चिएको थियो, झण्डै त्यस्तै दृश्य थयो। अहिले पनि सम्झँदा डर लाग्छ। हाम्रो graduation party को त्यो रमाइलो पल एक्कासी भागाभागमा परिणत हुदा म भने एक दुई वटा तस्बिर र डर लागिलागि भए पनि क्यामेराले भिडियो खिच्दै थिएँ।&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="display: block; margin-bottom: 1em; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 1em; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 16px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;h1 style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.4em; margin-bottom: 5px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: red; font-size: small;"&gt;भूकम्प आउँदाको त्यो कहालीलाग्दो क्षण&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/h1&gt;&lt;div style="color: #999999;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;&lt;em style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;प्रकाश पौडेल माइला&lt;/em&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;भूकम्पको देश जापानमा आएको ५ बर्ष पुग्दा सयौँपटक भूकम्पको अनुभव गरियो । तर, मार्च ११ शुक्रबारको दिन जस्तो अत्यन्तै डरलाग्दो र कहालीलाग्दो अवस्था कहिले पनि आएको थियन । हरेक दिन जस्तै म योकोहामास्थित आफ्नै पसलमा काममा ब्यस्त थिएँ । ग्रहकहरु पनि आधा आधी कुर्चीमा बसेक थिए ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;२:४६ हुनै लाग्दा भुकम्पको धक्का विस्तारै आउन लाग्यो । सबै जना केहि नबोली नबोली मुखामुख गर्न थालियो । किनकी कहिले काही दिन मै ५-७ पटक भूकम्पको धक्का आउने ठाउँमा आजको पनि त्यस्तै होला भन्ने सबैलाई लागेको थियो होला मलाई जस्तै । तर, धक्का रोकिने सुरसार रहेन । झन झन बलिया धक्का आउन थाले, घर हल्लिन थाले । बसेका मानिसहरु उठ्न थाले । कोही त अल्मलमा परेर बसीरहे । त्यतिबेलासम्म सबैको अनुहार कालो र निलो भइसकेको थियो । एक जना जापाननी नागरिकले पसलको बन्द भएको ढोका खुल्ला राख्न सुझाए, मैले त्यसै गरें ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 21px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;बाहिर हेर्दा बाटोमा गुडेका सबै गाडीहरु रोकिएका थिए । र जमिन कति सम्म हल्लिएको रहेछ भने पैदलयात्रीहरु बिजुलीको पोल समातेर आफुलाई सम्हालिरहेका थिए । ओभर-हेड-ब्रिज क्रस गर्न लागेकाहरु पनि रेलिंग समातेर हलचल नगरी बसेका थिय, त्यो देखेर मेरो मन झन् डरायो । त्यतिबेलासम्म त खासै ठूलो भूकम्प होइन होला भन्ने लागेको थियो । पसलबाट निस्केर अगाडीको खुल्ला सडकमा पुगेँ, मोटरगाडी, भेहिकल, रुटको बस लगायतका सबै सवारी साधनहरु रोकिएका थिए । जमिन यित हल्लिएको थियो कि कतै नसमाती उभिन सक्ने अबस्था नै भएन । १०-१५ तलाको घरहरु नै बैसाखको हुरीमा बकैनाको झापो हल्लियाको जस्तो भएका थिए, ठूलो धक्का त रोकियो तर छिन छिनमा सानो सानो भूकम्पहरु आइरहेका थिए ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;रेल सेवाहरु सबै बन्द भएका रहेछन, सिमिजु नाम गरेको एक जना जापानीलाइ भेट्ने कार्यक्रम रहेकोले म निकै भिडभाड रहेको बसमा कोचाकोच गरेर योकोहामा स्टेसनतिर लागेँ, फर्किदा साधनको समस्या पर्ला भन्ने मैले कत्ति पनि सोचिन । बाचा गरे भन्दा केहि ढिलो भै सकेको थियो, योकोहामा पुग्नलाई । त्यहाँ पुग्दा सिमिजु सान त थिएन, धेरैबेर यता उता डुलेर बसें, केहिबेर मै रेलसेवा सुरु होला नि एक छिन कुर्नुपर्यो भनेर कफीसप मा छिरेँ । निस्कदा साँझ परिसकेको थियो, त्यत्ति ठुलो योकोहामा स्टेशनमा पुरै मानिस नै मानिस ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;रेल सेवा बन्द भएका कारण आफ्नो गन्तब्यमा जान नपाएकाहरु भुइँमा थचक्क बसेर थकाई मेट्दै थिए, झोलाको शिरानी राखेर सुतेकाहरु पनि प्रसस्तै थिए ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;यति ब्यस्त ठाउँका मानिसहरु यसरि बस्दा देशलाई कत्ति ठूलो नोक्सान भएको होला…. मैले मनमनै सोचें । त्यो भन्दा ठूलो नोक्सान मियागीतिर आएको सुनामीले मच्चाइसकेको रहेछ, संचारसम्पर्क नभएकोले मैले त्यबारे जानकारी पाएको थिइन् । स्टेसनको पर्दामा बिभिन्नक्षेत्रको ध्वँसको अवस्था देखाइएको थियो । बिशेषगरि मियागीको सेन्दाइमा । फोन कतै लागेको थिएन, नेपाली दुतावास र एनआरएनका अध्यक्ष रोशन के सिजी लाई सम्पर्क गर्न खुब प्रयास गरेँ ,केन्द्रिय प्रबक्ता कुमार बस्नेतको मोबाइलमा पनि दर्जन भन्द बदी पटक कोसिस गर्दा पनि सफल हुन सकिन ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;मैले खासगरी बिभिन्न ठाउँमा रहनुभएका नेपाली दाजुभाइहरुको अवस्था बुझ्न खोजिरहेको थिएँ । खुल्दुली कौतुहल्ता र तनाबमै धेरै समय बित्यो । नेसाजका कान्तो क्षेत्र उपाध्यक्ष बिमल अधिकारि जीसँग फेसबुक च्याट हुँदा नागोयामा खसै असर नगरेको बताउनु भयो । अल्ली ढुक्क भयो । तर मलाई त सेन्दाइमा रहनु भयका नेपालीप्रती नै चिन्ता लाग्यो । मैले चिनेका भाइहरु दीपेन्द्र पौडेल र राम कोईरालालाई धेरै पटक फोन लगाउँदा पनि लागेन ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;राति १२ बजे सेन्दाइमा रहनुभएकी भवानी दवाडी दिदीसंग सम्पर्क स्थापित भयो । नेपाली दश जनासहित जापानीहरुलाई शिविरमा राखिएको खबर प्राप्त भयो । उहाँले नेपालीको कुनै अप्रिय खबर नरहेको जानकारी दिंदा मन खुसी भयो ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;यता टोक्यो, योकोहामा लगायतका क्षेत्रमा सुनामी नआएपनि भूकम्प र त्यसका कारण बन्द भएका अत्याबश्यक सेवाले मानिसलाई सास्ति दिएको थियो । सबारी बन्द भएपछि मानिसहरु ४-५ घन्टासम्म पैदल हिडेर आफ्नो निवास पुगेका थिए । हिडेर फर्कन नसक्नेहरु अझैपनि सरकारी आवास, अफिस, स्टेशन आदिमा शरण लिएका थिए ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;तर टि भि मा देखिने दृष्हरु चलचित्रका जस्तै छन् । कहालिलाग्दो, उदेकलाग्दो र डरलाग्दो । सुनामी आउँदा आउँदै सुनामी छल्न सकिएला र बाचिएला भनेर झन द्रुत गतिमा गाडी कुदाएकाहरु हेरेको हेर्यै बिनासकारी छालभित्र पुरिन्थे । सहयोगको गुहार माग्दै सेतो कपडा हल्लाएका मुहार कती आशाबादी देखिन्थ्यो कि टि भि बाट…..तर त्यहाँ चाहेर पनि गर्न कसैले सकेको थियन । हामीले त चित्रमा हेर्नु सिवाय केहि भएन, मलाई लाग्यो हाम्रा थुप्रै नेपाली दाजुभाईहरु पनि यस्तै अबस्थामा पो छन् कि ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;नेपालतिर रहेका आफन्तले पनि खुब चासो र चिन्ता देखाए नेपालीहरुको बारेमा । इमेलमार्फत काठमाण्डौ अफिससंग निरन्तर सम्पर्क भइरहेको थियो । टिभीमा देखिएका कहालीलाग्दा दृष्यका कारण हामीलाई केही भयो कि भन्ने साथीहरुलाई पनि लागेको रहेछ । साथीहरुले नेपालीको अबस्था के छ भनेर निरन्तर सोधिरहेका थिए, तर सन्चार सम्पर्क बिच्छेद भएका कारण साथीहरुको अबस्था थाहा पाउन गरेको प्रयास सफल भइरहको थिएन् ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'Trebuchet MS', sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black; line-height: 21px;"&gt;भुकम्पलाई मापन गर्न थालिएएता जापानमा आयको सबै भन्दा ठूलो भुकम्प र त्यस्को असारले गर्दा आएको बिनासकारी समुद्री आँधी अबका दिनमा अनुभव गर्न नपरोस् । सेन्दाइमा रहेका नेपाली सुरक्षित रहेको प्रारम्भिक रिपोर्ट आएपनि त्यहाँ रहेका नेपालीको बिस्तृत जानकारी आउन सकेको छैन् । एनआरएन, जनसम्पर्क समिति लगायतले सूचना संकलनका लागि पहल पनि गरिररहेका छन । प्राथना गरौ, सवै नेपाली सुरक्षित रहेका होउन ।&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-1433159872140255919?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/1433159872140255919/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/03/blog-post.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1433159872140255919'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1433159872140255919'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/03/blog-post.html' title='जापानमा  ८.९ रेक्टर स्केलको शक्तिशाली भूकम्प'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-8440881433642977540</id><published>2011-02-23T10:50:00.000+09:00</published><updated>2011-02-23T10:50:08.128+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='समाज'/><title type='text'>एउटै व्यक्तिका ३९ श्रीमति, ९४ जना छोराछोरी र ३३ जना नातिनातिना</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 13px; line-height: 12px;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;सामान्यतया एक व्यक्तिको श्रीमति एक हुन्छ । तर बहुविवाह गर्ने को दुई र त्यो भन्दा पनि बढी भयो भने तीन जना सम्म देखिन्छ । यद्यपी ७,८ वटी श्रीमति विवाह गर्ने पनि हाम्रै समाजमा भेटिने गर्छन् । खास गरी मुश्लिम समुदायमा एक भन्दा बढी श्रीमति विवाह गर्ने चलन हुन्छ । तर पनि एक भन्दा बढी विवाह गरेको परिवारमा सधै तनावको घर हुन्छ ।तर भारत मिजोरमको भक्तवाङ्गका एक यस्ता पुरुष छन्, जसको परिवारमा ३९ जना श्रीमती छन, तर सबै खुशी खुशी । भारत बारकोफ्टाका ड्याड जिओनाको साथमा अहिले ३९ वटा श्रीमती मात्र छैनन, ९४ जना छोराछोरी, १४ जना बुहारी र ३३ जना नातिनातिना पनि छन् । सबैभन्दा रमाइलो त के छ भने यी सबै एउटै घरमा एउटै छानोमुनी बस्छन् ।&lt;/div&gt;&lt;a href="http://www.vishwanews.com/wp-content/uploads/2011/02/wife-main-final.jpg" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; color: #9b2901; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;img alt="" class="alignright size-full wp-image-4148" height="275" src="http://www.vishwanews.com/wp-content/uploads/2011/02/wife-main-final.jpg" style="border-bottom-color: rgb(217, 226, 229); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-color: initial; border-left-color: rgb(217, 226, 229); border-left-style: solid; border-left-width: 1px; border-right-color: rgb(217, 226, 229); border-right-style: solid; border-right-width: 1px; border-style: initial; border-top-color: rgb(217, 226, 229); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; display: inline; float: right; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 10px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 2px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; padding-top: 2px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;" title="wife main final" width="545" /&gt;&lt;/a&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;सम्भवतः विश्वको सबैभन्दा ठूलो परिवार मानिएको ड्याड जिओनाको चार तले घरमा एक सयवटा कोठा छन् । पुरै परिवार यही घरमा अटाएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;परिवारका मुली ६७ वषिर्या जिओना यो परिवारदेखि खुशी छन् । भन्छन्, ‘मलाई भगवानको आर्शिवाद छ, त्यसैले त मेरो विशाल परिवार पनि छ । आज मलाई लागेको छ म भगवानको एउटा विशेष बच्चा हुँ । भगवानले मलाई यति धेरै परिवार हेर्ने जिम्मेवारी दिएका छन् ।&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #555555;"&gt;’&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;जिओना आफूलाई भाग्यमानी ठान्दै भन्छन्, ‘म आफूलाई अझै भाग्यमानी पति मान्छु, किनभने म ३९ महिलाको एक्लो पति र ठूलो परिवारको घरमूली ।’&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;परिवारको पुरै पुरुष सदस्यहरुले काठको काम गर्छन, यसैले त जिओना गर्विलो हुँदै भन्छन्, मलाई सरकारको कुनै पनि सहयोग चाहिंदैन । यी सुपरपति कुनै समय वर्षमा १० वटासम्म विवाह गरेका थिए ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;यो परिवार बस्दै आएको घरलाई उनीहरुकै भाषामा ‘छुन्तार रन’ अर्थात नयाँ पिंढीको घर भनिन्छ । उनीहरुको आफ्नो विद्यालय छ, आफ्नो खेल्ने ग्राउण्ड, काठको काम गर्ने कारखाना, सुँगुर गोठ, कुखुरा फार्म, खेती गर्न खेत र तरकारीका लागि ठूलो वारी। यो सम्पत्तिले पुरै परिवारलाई सहजै पाल्न सकिन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;a href="http://www.vishwanews.com/wp-content/uploads/2011/02/ziona-with-his-whole-familly.jpg" style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: black;"&gt;&lt;img alt="" class="alignleft size-full wp-image-4149" height="390" src="http://www.vishwanews.com/wp-content/uploads/2011/02/ziona-with-his-whole-familly.jpg" style="border-bottom-color: rgb(217, 226, 229); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 1px; border-color: initial; border-left-color: rgb(217, 226, 229); border-left-style: solid; border-left-width: 1px; border-right-color: rgb(217, 226, 229); border-right-style: solid; border-right-width: 1px; border-style: initial; border-top-color: rgb(217, 226, 229); border-top-style: solid; border-top-width: 1px; display: inline; float: left; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 10px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 2px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; padding-top: 2px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;" title="ziona-with-his-whole-familly" width="671" /&gt;&lt;/span&gt;&lt;/a&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;परिवारमा खाना खानेवेला लाग्छ, यो आर्मी मेसमा खान खाईंदैछ, परिवारका पुरै महिला सदस्य खाना बनाउने र खुवाउने काममा घण्टौं विताउने गर्छन । एक पटकमा उनीहरुको परिवारलाई ३० वटा कुखुरा, १३२ पाउण्ड तरकारी र २२० पाउण्ड चामल चाहिन्छ । यो सबै खाना एउटा खुला किचनमा पकाइन्छ । जहाँ २४ सै घण्टा आगो बलिरहन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;जिओनाकी ६९ वर्षे जेठी श्रीमती जाठियाङ्गीले अरु श्रीमती, छोरी र बुहारीका लागि दैनिक कामको बाँडफाँड गर्छिन । हरेक दिन परिवारले खाएका भाँडा र लगाएका लुगा धुनका लागि एउटा सानो पहाड नै खडा हुन्छ र यो सबै काम हातैले गर्छन ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;जिओनालाई परिवारका सबै सदस्यहरु ‘का पा’ अर्थात बाबुजी भनेर सम्बोधन गर्छन् । यी जिओनाले जाठीयाङ्गीसँग विवाह गर्दा जम्मा १७ वर्षका थिए । जिओना वंशाणुगत रुपमा परिवारका मुली हुन, उनलाई लाग्छ, उनीहरु एकदिन पुरै विश्वलाई क्राइस्ट धर्ममार्फत नियमन गर्नेछन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;चालिएन चाना परिवारमा हजुरबुबा जिओनाले जस्तै बहुविवाह गर्न स्वीकृति प्रदान गरिएको छ । उनीहरुले जति धेरै श्रीमती ल्याए पनि पाउने व्यवस्था मिलाइएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom-width: 0px; border-color: initial; border-left-width: 0px; border-right-width: 0px; border-style: initial; border-top-width: 0px; font-family: Arial, 'Trebuchet MS', Verdana, Tahoma; font-size: 1em; line-height: 1.6em; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; outline-color: initial; outline-style: initial; outline-width: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px; text-align: justify; text-decoration: none; vertical-align: baseline; white-space: normal;"&gt;जिओना पुरै ३९ श्रीमतीसँग समय विताउँछन, जति समय उनी जेठी श्रीमतीसँग विताउँछन् त्यति नै समय गतवर्ष मात्र विहे गरि ल्याइएकी कान्छी श्रीमतीसँग पनि ।&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-8440881433642977540?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/8440881433642977540/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_23.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/8440881433642977540'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/8440881433642977540'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_23.html' title='एउटै व्यक्तिका ३९ श्रीमति, ९४ जना छोराछोरी र ३३ जना नातिनातिना'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-6085343231280903683</id><published>2011-02-17T21:07:00.000+09:00</published><updated>2011-02-17T21:07:49.295+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='समाचार'/><title type='text'>पत्रकार महासंघ चितवनमा प्रेस चौतारीको वर्चस्व ,अध्यक्षमा जनक अर्याल</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;br /&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px;"&gt;भरतपुर । नेपाल पत्रकार महासंघ जिल्ला शाखा चितवनको बुधबार र बिहीबार दुई दिनसम्म चलेको अधिवेशनले प्रेस चौतारीका उम्मेदवार जनक अर्यालको नेतृत्वमा १५ सदस्यीय नयाँ कार्यसमिति चयन गरेको छ ।&amp;nbsp;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;उपाध्यक्ष र सचिवलगायतका महत्वपूर्ण पदहरुमा पनि प्रेस चौतारीकै उम्मेदवारहरु विजयी भएका छन् । नयाँ कार्यसमितिको कार्यकाल तीन वर्षको रहने छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;समितिको उपाध्यक्षमा रमेशकुमार पौडेल, सचिवमा राधेश्याम खतिवडा अत्यधिक मत ल्याई विजयी हुनुभएको छ । अध्यक्ष पदका निकटतम प्रतिद्वन्द्वी प्रेस युनियनका अध्यक्ष पदका उम्मेदवार दिनेशकुमार थपलियाले ५३ मतमात्र प्राप्त गर्नुभएको छ । विजयी हुनुभएका अर्यालले ६४ मत प्राप्त गर्नुभएको थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://1.bp.blogspot.com/-_I6Z51x1zQk/TV0OqGTLFYI/AAAAAAAAAgU/LMwWa_9NZRQ/s1600/184203_1724923895113_1598851179_31682952_6202178_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"&gt;&lt;img border="0" height="225" src="http://1.bp.blogspot.com/-_I6Z51x1zQk/TV0OqGTLFYI/AAAAAAAAAgU/LMwWa_9NZRQ/s400/184203_1724923895113_1598851179_31682952_6202178_n.jpg" width="400" /&gt;&lt;/a&gt;अध्यक्ष पदकै अर्का प्रतिद्वन्द्वी क्रान्तिकारी पत्रकार संघका सुरेशचन्द्र अधिकारीले ३८ र स्वतन्त्र उम्मेदवार सूर्यप्रकाश कँडेलले ८ मत प्राप्त गर्नुभयो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;त्यस्तै उपाध्यक्ष पदमा ६९ मत ल्याई रमेशकुमार पौडेल विजयी हुनुभएको छ । उपाध्यक्ष पदकै दुई अन्य उम्मेदवारहरु प्रेस युनियनका बसन्त पराजुलीले ४२ र क्रान्तिकारी पत्रकारसंघकी शान्ता अधिकारीले ५० मत ल्याउनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;सचिव पदमा क्रान्तिकारी र युनियनका उम्मेदवार प्रकाश ज्ञवाली र नारायण अधिकारीले क्रमशः ४२ र ५५ मत प्राप्त गर्नुभयो । सचिवका विजयी उम्मेदवार प्रेस चौतारीका राधेश्याम खतिवडाले ६० मत प्राप्त गर्नुभयो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://1.bp.blogspot.com/-E2zrtz4hh8g/TV0ODFZ8LKI/AAAAAAAAAgQ/M9JJJCfXgVo/s1600/photo11.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"&gt;&lt;img border="0" height="200" src="http://1.bp.blogspot.com/-E2zrtz4hh8g/TV0ODFZ8LKI/AAAAAAAAAgQ/M9JJJCfXgVo/s400/photo11.jpg" width="400" /&gt;&lt;/a&gt;त्यस्तै कोषाध्यक्ष पदमा पनि प्रेस चौतारीका उम्मेदवार कृष्णचन्द्र भट्टराईले ९६ मत ल्याई विजयी हुनुभएको छ । उहाँका प्रतिद्वन्द्वी क्रान्तिकारी पत्रकार संघका विष्णु दवाडीले जम्मा ४५ मत प्राप्त गर्नुभयो ।सहसचिव पदमा ८३ मत ल्याई प्रेस चौतारीकै उम्मेदवार प्रतिमा सिलवाल विजयी हुनुभएको छ । सोही पदका लागि उम्मेदवारी दिएका प्रेस युनियनका अर्जुन अधिकारीले ३५ र क्रान्तिकारी पत्रकार संघका रविलाल भट्टले ४० मत प्राप्त गर्नुभयो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;खुल्ला ६ जना सदस्यहरुतर्फ होमनाथ सापकोटा ८० विनोदबाबु रिजाल ७८ ईश्वरी अधिकारी ७१ अमृता गुरुङ ७० मोहन बस्याल ६७ र विश्वास पौडेलले ६१ मत ल्याई विजयी हुनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;खुल्लातर्फकै अन्य पराजित उम्मेदवारहरु बबिलाल तामाङले ५९ आशिष अधिकारी ४५ सन्तोष देवकोटा ५४ गोविन्द घिमिरे ५१ कपिलप्रसाद खनाल ४४ अनिल ढकाल ५७ रमेश वस्ताकोटी ४७ र सुर्दशन शर्माले २२ मत ल्याउनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;त्यस्तै महिला कोटामा प्रेस चौतारीका सविता श्रेष्ठ ६४ मत ल्याई विजयी हुनुभएको छ । उहाँका प्रतिद्वन्द्वी प्रेस युनियनकी सरिता पौडेलले ६४ मत ल्याउनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;मधेशी कोटामा पे्रस युनियनका उम्मेदवार प्रविण दत्तले ७७ मत ल्याई विजयी हुनुभएको छ । उहाँका प्रतिद्वन्द्वी प्रेस चौतारीका कोमलचन्द्र भगतले ७० मत ल्याउनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;त्यस्तै दलित कोटामा पनि प्रेस चौतारीका उम्मेदवार मदन विक ७८ मत ल्याई विजयी हुनुभएको छ । उहाँका प्रतिद्वन्द्वी अजय गोर्खालीले ६६ मत ल्याउनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;आदिवासी जनजातितर्फ प्रेस चौतारीकै उम्मेदवार सन्तकुमार चौधरी निर्विरोध हुनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;त्यसैगरी २५ पदका लागि ४७ जनाको उम्मेदवारी परेको केन्द्रीय सभासदको निर्वाचनमा अमर प्रधानले सर्वाधिक १२५ मत ल्याई निर्वाचित हुनुभएको छ । विष्णु छिमेकी र सुरज पौडेलले क्रमशः १०७ मत र कृष्ण गिरीले १०४ मत ल्याई सभासद पदमा विजयी हुनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;अन्य विजयी सभासदहरुमा क्रमशः शिवजी गायक ८८ शिशिर िसंखडा ९२ कमल पराजुली ८५ रामबाबु सुवेदी ७९ ईश्वर जोशी ७९ शालिग्राम नेपाल ८२ दीपक आचार्य ६९ रोहिणी त्रिपाठी ८३ नारायण ढंुगाना ७३ नारायण सापकोटा ७७ र नवराज ढकाल ७० विजयी हुनुभएको छ ।त्यस्तै गणशेखर शर्मा ८७ द्वारिका नेपाल ७९ तीर्थ नेपाल ७५ चिन्तामणि पौडेल ६८ गोपाल परियार ६७ विष्णु पौडेल ८६ वीरबहादुर िसंजाली ६६ अर्जुन शर्मा ६९ सूर्य पाठक ६९ र सिर्जना अर्याल ८३ सभासद पदमा विजयी हुनुभएको छ ।&lt;/div&gt;&lt;span style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; margin-bottom: 0px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px; padding-bottom: 0px; padding-left: 0px; padding-right: 0px; padding-top: 0px;"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-weight: bold;"&gt;पत्रकार सुवेदी र अधिकारी सम्मानित&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/span&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;भरतपुर । चितवन पोष्ट राष्ट्रिय दैनिकका सहायक सम्पादक रामबाबु सुवेदी सम्मानित हुनुभएको छ ।&amp;nbsp; तिलचन साँखी स्मृति पत्रकारिता पुरस्कार-२०६७ बाट सुवेदी सम्मानित हुनुभएको हो । कदरपत्रसहित सुवेदीलाई दोसल्ला ओढाएर सम्मान गरिएको थियो । सुवेदी विगत ४ वर्षदेखि चितवन पोष्टको सहसम्पादक पदमा रहेर कार्य गर्दै आउनुभएको छ । सुवेदीसँगै हाम्रो एफएमका स्टेशन म्यानेजर नारायण अधिकारी पनि सम्मानित हुनुभएको छ ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;तिलचन साँखीका छोरा बुद्धिसागर साँखीलाई महासंघले नगद पाँचहजार र लत्ताकपडा प्रदान गरेको थियो ।&amp;nbsp; यसैगरी मरणोपरान्त सम्मानबाट स्व। पत्रकार रामेश्वर मरहठ्ठालाई सम्मानित गरिएको&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px; text-align: justify;"&gt;छ । सो सम्मान रामेश्वरकी श्रीमती सीता मरहठ्ठाले ग्रहण गर्नुभयो । त्यसैगरी स्व। पत्रकार मदनमोहन जोशीको सम्मान जोशीकी श्रीमती पूर्णिमाले ग्रहण गर्नुभएको थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;b&gt;&lt;i&gt;समाचार&amp;nbsp;&lt;/i&gt;&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px;"&gt;&lt;b&gt;&lt;i&gt;साभार&lt;/i&gt;&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px;"&gt;&lt;b&gt;&lt;i&gt;&amp;nbsp;ः चितवन पोष्ट&lt;/i&gt;&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 18px;"&gt;&lt;b&gt;&lt;i&gt;फोटो&amp;nbsp;&lt;/i&gt;&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px;"&gt;&lt;b&gt;&lt;i&gt;साभार&lt;/i&gt;&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; line-height: 18px;"&gt;&lt;b&gt;&lt;i&gt;&amp;nbsp;ः पारदर्शी&lt;/i&gt;&lt;/b&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-6085343231280903683?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/6085343231280903683/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_17.html#comment-form' title='1 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/6085343231280903683'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/6085343231280903683'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_17.html' title='पत्रकार महासंघ चितवनमा प्रेस चौतारीको वर्चस्व ,अध्यक्षमा जनक अर्याल'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><media:thumbnail xmlns:media='http://search.yahoo.com/mrss/' url='http://1.bp.blogspot.com/-_I6Z51x1zQk/TV0OqGTLFYI/AAAAAAAAAgU/LMwWa_9NZRQ/s72-c/184203_1724923895113_1598851179_31682952_6202178_n.jpg' height='72' width='72'/><thr:total>1</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-1209142269986872994</id><published>2011-02-14T11:03:00.002+09:00</published><updated>2011-02-14T13:56:22.367+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='जापान'/><title type='text'>जनसम्पर्क समिति जापानको अध्यक्षमा श्रेष्ठ</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://www.tokyonepal.com/wp-content/uploads/2011/02/balram.jpg"&gt;&lt;/a&gt;प्रकाश पौडेल माइला&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://www.tokyonepal.com/wp-content/uploads/2011/02/balram.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; height: 252px; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em; width: 301px;"&gt;&lt;img alt="" border="0" class="alignleft size-full wp-image-11579" height="200" src="http://www.tokyonepal.com/wp-content/uploads/2011/02/balram.jpg" title="balram" width="140" /&gt;&lt;/a&gt;टोक्यो । नेपाली कांग्रेसको भातृसंस्था नेपाली जनसम्र्पक समिति जापानको अध्यक्षमा निवर्तमान उपाध्यक्ष बलराम श्रेष्ठ निर्वाचित हुनुभएको छ । शनिवार टोक्योमा सम्पन्न समितिको चौथो अधिवेशनले श्रेष्ठको अध्यक्षतामा नयाँ कार्यसमिति चयन गरेको हो । अध्यक्ष पदका लागि प्रतिस्पर्धा गरेका तीन उम्मेदवारमध्ये बलराम श्रेष्ठले ८२, सुवास लोहनीले ४८ र भूपिगोविन्द श्रेष्ठले १० मत प्राप्त गनुभएको थियो । निर्वाचन समितिका संयोजक राजन प्रधानाङगका अनुसार कुल १ सय ४० मत खसेको थियो । अध्यक्ष बाहेकका अन्य कार्यसमिति सदस्यहरु निर्बिरोध निर्वाचित भएका थिए ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;यसरी निर्वाचित हुनेहरुमा शेरबहादुर केसी, पारसमणी पोखरेल, नारायण सुबेदी, सी पि खनाल, अनन्दबहादुर क्षेत्री, सनत वाग्ले, सुदिप अधिकारी, राजेन्द्र जमरकटेल्, मुक्तिराम खनाल, पासाङ शेर्पा, प्रकाश न्यौपाने, शरण चापागाइं, रामकृष्ण बम मल्ल, देवीलाल शर्मा, जितेन्द्र गिरी, शषि बि क हुनुहुन्छ । सन्योजक प्राधानाङ्गले नव निर्वाचित अध्यक्ष तथा सम्पूर्ण सदस्यहरुलाई शपथ गराउनु भयको थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;संस्थाका महामन्त्री भुपीगोविन्द श्रेष्ठको स्वागत मन्तब्य रहेको कार्यक्रममा गायक रामकृष्ण बम मल्लले राष्ट्रिय गानका अतिरिक्त जागरण गीत र लोक गीत गाउनुभएको थियो । त्यसैगरी जापानी नागरिक युको ओकामोतो मल्लले नेपाली लोक नृत्य प्रस्तुत गर्नु भयको थियो । टोकियोस्थित गोतान्दा कल्चर सेन्टरको भवनमा राती अबेरसम्म भयको कार्यक्रमको अन्तमा कार्यक्रमका सभापति चिरन्जिबी थापाले सबैलाई धन्यवाद ज्ञापन गर्दै कार्यक्रमको समापन गर्नु भयको थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;कार्यक्रमका प्रमुख अतिथी नेपाली कांग्रेसका केन्द्रीय सदस्य एवं पूर्व उर्जामन्त्री डा. प्रकाशरण महत र संसदीय दलका प्रवक्ता एवं सभासद् नविन्द्रराज जोशी उपस्थीत हुनुहुन्थ्यो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;कार्यक्रमका प्रमुख अतिथी नेपाली कांग्रेसका केन्द्रीय सदस्य एवं पूर्व उर्जामन्त्री डा. प्रकाशरण महत र संसदीय दलका प्रवक्ता एवं सभासद् नविन्द्रराज जोशी तथा जापानस्थित नेपाली राजदूतावासका कार्यवाहक राजदूत डा. दुर्गाबहादुर सुवेदी हुनुहुन्थ्यो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;कार्यक्रमलाई सम्बोधन गर्दै डा. महतले माओवादी र एमालेवीच बनेको हालैको गठवन्धनको आलोचना गर्नुभयो । ७ बुँदे गोप्य सहमति १२ बुँदे सहमति लगायत सवै सहमतिमाथिको धोका भएको भन्दै त्यसलाई नेपाली कांग्रेसले नमान्ने र सो सम्झौता लागू भएमा लोकतन्त्र पनि नरहने दावी गर्नुभयो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://4.bp.blogspot.com/-csIVeL12Tgs/TVi1pXXoJVI/AAAAAAAAAgM/2cI0fS-uYOI/s1600/krihna+bhandari+congress.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"&gt;&lt;img border="0" height="240" src="http://4.bp.blogspot.com/-csIVeL12Tgs/TVi1pXXoJVI/AAAAAAAAAgM/2cI0fS-uYOI/s320/krihna+bhandari+congress.jpg" width="320" /&gt;&lt;/a&gt;बिशिस्ठ अतिथीको आशनबाट बोल्दै नेपाली काङ्रेसका केन्द्रिय सदस्य नबिन्द्रराज जोशीले मुलुकको हरेक परिवर्तनमा नेपाली काङ्रेसको नेतृत्त्वदायी भूमिका रहेको बताउनुभयो । लोकतान्त्रिक शक्तिका रुपमा स्थापित हुन त्यति सजिलो नभएको भन्दै उहााले हतियार बोकेर माओवादी लोकतान्त्रिक शक्तिमा रपान्तरण हुन सनक्ने बताउनुभयो । अर्का अतिथी कार्यबाहक राजदुत डा। दुर्गा बहादुर छेत्रीले नेपालीहरुलाई हेर्ने जपानी दृस्तिकोणका समबन्धमा केहि महत्त्वपूर्ण सकरात्मक बुँदाहरु प्रस्तुत गर्नु भयको थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;पारसमणी पोखरेलले सन्चालन गर्नुभएको उक्त कार्यक्रममा बिभिन्न संस्थाका प्रतीनिधिहरुको सहभगिता थियो । कार्यक्रममा शुभकामना मन्तब्य रख्नुहुने माहनुभाबहरुमा एनआरएन जापानका अध्यक्ष रोशन केसी, जनजाती महासँघ जापानका अध्यक्ष ध्रुब भट्टचन, लोकतान्त्रीक मन्च जापानका अध्यक्ष डा. दिलिपचन्द्र घिमिरे र जनप्रगतिसिल मोर्चाका उपाध्यक्ष बेलु थापा हुनुहुन्थ्यो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://www.tokyonepal.com/2011/02/13/11578.html"&gt;http://www.tokyonepal.com/2011/02/13/11578.html&lt;/a&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-1209142269986872994?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/1209142269986872994/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_1278.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1209142269986872994'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1209142269986872994'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_1278.html' title='जनसम्पर्क समिति जापानको अध्यक्षमा श्रेष्ठ'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><media:thumbnail xmlns:media='http://search.yahoo.com/mrss/' url='http://4.bp.blogspot.com/-csIVeL12Tgs/TVi1pXXoJVI/AAAAAAAAAgM/2cI0fS-uYOI/s72-c/krihna+bhandari+congress.jpg' height='72' width='72'/><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-3713900518904778286</id><published>2011-02-14T10:52:00.000+09:00</published><updated>2011-02-14T10:52:41.990+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='विचार'/><title type='text'>टोकियो/गोजाइमास</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;strong&gt;&lt;em&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;मुरारि सिग्देल&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://www.tokyonepal.com/wp-content/uploads/2011/01/Japan.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; cssfloat: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"&gt;&lt;img border="0" src="http://www.tokyonepal.com/wp-content/uploads/2011/01/Japan.jpg" /&gt;&lt;/a&gt;टोकियो जापानको राजधानी बाहृय संस्कृति अछुतो छैन । सम्पन्न सहर आधुनिकतासँगै आˆनै मौलिक संस्कृति बिर्सिरहेको छ, तथापि औपचारिक कार्यक्रममा पस्कने विनम्रता, विनय तथा सद्भावले जापानको परम्परागत संस्कृतिको झल्को दिन्छ । टोकियो विश्वको महँगो सहर, इलेक्ट्रोनिक र मेसिनहरूको निर्माणका लागि संसारभरि ख्याति कमाएको यो शहर सधैं सधैँ व्यस्त छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;यहाँको भूमिगत रेलवेको सन्जाल देख्दा उदेक र छक्क लाग्छ । जमीनमुनि छुट्टाछुट्टै पाँच छ लाइन रेल कुद्छन् । जमीनमाथि दुई तीन किसिमका रेलहरू छन् । दु्रतगतिमा कुद्ने इलेक्टि्रक टे्रन जमीनमाथि नै छन् । “तीन करोड मानिसहरू रेल्वे स्टेशन र टोकियो सहरमा छरिएका छन्” एक वृद्ध जापानीले बताए ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;नेपालीहरू पनि यहाँ आउने क्रम बढेको छ । जापानलाई कर्मथलोको रूपमा लिएका व्यापारी प्रकाश पौडेल ‘माइला’ साहित्यकार हुन् । त्यस्तै व्यापारी भूषण घिमिरे पत्रकार हुन् । उनी नेपाली मसला एवं खाद्यान्न भण्डार खोलेर बसेका छन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;मेट्रो स्टेशन बजार घुम्दा धेरै अनुहार छाए, ती अनुहारहरू राई, लिम्बू, गुरूङ, तामाङ जस्ता देखिन्थे । त्यही मुखाकृतिले जापानमा नेपालीहरूलाई सहज र सरल भएको अनुमान गर्न सकिन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;जापानको सिजुकुकुमा अन्तर्राष्ट्रिय पेन महोत्सवमा भाग लिन नेपालको तर्फबाट प्रा. राजकुमार पाँडे, भीष्म उपे्रती र यस लेखक जापान पुगेको थियो । जापानको टोकियोमा अवस्थित सिजुकु व्यापारिक एवं पर्यटकीय सहर हो । आकाश छुने घरहरू चारैतिर देखिन्छन् । ती दृश्यहरू देख्दा आफँैले आफूलाई चिमोट्थँे म । ‘अब बुद्ध सगरमाथाको धाक देखाउँदिन,’ सबै जापानीहरू बुद्ध जस्ता देखिन्थे सबै निर्माणहरू सगरमाथाजस्तै ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;वासेदा युनिभर्सिटी सिजुकुकुबाट चालीस मिनेटमा पुग्न सकिन्थ्यो । जहाँ विश्वका नब्बे राष्ट्रहरूबाट पेन महोत्सवमा भाग लिन आएका थिए । प्रतिनिधि र आमन्त्रित पाहुना गरी लगभग २००० को सहभागिता रहेको थियो । कार्यक्रमस्थल पस्नु अगाडि बरण्डामा रहेको रूखमुनि केही गए चुरोट झिके, सक्काए, फुङ फुङ उडाए । ठूटो निभाएपछि मात्र हलभित्र पसे । अनुकरणीय र उदाहरणीय दृश्यहरू थिए मेरा लागि ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;जापानी कवयित्री चिकोई तानागुची, कवि भीष्म उपे्रती र म जापानको प्राचीन सहर गोजुतर्फ जाँदै थियौं । मेट्रो चढ्न टिकट किन्न मेसिनमा पैसा घुसाइयो । टिकट आयो । मेट्रोको स्टेशनमा उभियौँ । तीब्र बेगमा हाम्रो सामु रोकियो । भित्र पस्यौँ । सबै आ-आˆनो गन्तव्य पर्खेर बसेका शान्त र शिष्ट । कानमा हेड फोन लगाएर केही सुन्नेहरू, पत्रिका र उपन्यास पढ्नेहरू मात्र देखिन्थे । हामी तीन कुराकानी गर्छौ । त्यत्रो डब्बाबाट हाम्रै मात्र आवाज आएको सुनेपछि केही लाज र असहज महसुस पछि मौन हुन्छौं ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;परम्परागत शैलीमा निर्माण गरेको मन्दिर, भक्तपुरको पाँचतले न्यातपोलजस्तै लाग्ने हामीलाई । वरपरका पसलहरू सफा र सुन्दर । पर्यटक र स्थानीय व्यक्तिहरूको घुइँचो थियो । राजप्रसाद परिसर सफा चिटिक्क परेका रूखहरू, हावाको सुस्तरी चालसँगै झुमेका यत्रतत्र सर्वत्र ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;टोकियो टावरको टुप्पोबाट हेर्दा चारैतिर अग्लाअग्ला घरहरू । घरहरूकै जङ्गलको आभास हुन्थे । यस्तो महङ्गो शहरमा आफूले लगानी गरेर व्यवसाय गरेर टिक्न सक्नु पनि त उपलब्धि हो । प्रकाश पौडेल ‘माइला’ गफिदै थिए । ‘औसत नेपालीहरू सानोतिनो व्यवसाय गरेरै जीविकोपार्जन गरेका छन् । अन्य कम्पनीम्ा काम गर्दा न खाने फुर्सद हुने, न सुत्ने नै, त्यसैले आफैँले केही गर्न पनि सकिन्छ ।’&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;उनी भन्दै थिए एक दिन मेरो रेष्टुरेन्टमा एउटा जापानी, परिवार लिएर खान खाए । खाएर कुरै कुरामा निस्किएछन् । स्टाफले पैसा लियो होला भनेर म चूप बसें । स्टाफले पैसा मैले लिएँ ठानेछन् । त्यस दिन साँझ फोन आयो, “हामीले पैसा कुरै कुरामा तिर्न बिर्सेछौं” फेरि त्यहाँ आउन धेरै टाढा पर्छ । तिम्रो बैंक खाताको नम्बर देउ ।” भोलिपल्ट बैंक जाँदा पैसा थपिएको पाएँ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;याकोहोमा समुद्री पोर्ट, समुद्रलाई घचेटेर सहर बनाइएको रहेछ । त्यहाँ साकुराका बोटहरू देखिन्थे । “नेपाली कविहरू पनि साकुरा फुलेपछि यिनै बोटमुनि बसेर हाइकु रचना गर्छन्” पौडेलले सबिस्तार भने । अमेरिकी सेनाले युद्धका समयमा छाडेका युद्धका अवशेषहरू जतनपूर्वक राखिएको भेटियो । समुद्री तटमा सानो सानो ढुङ्गामा विद्यार्थीहरू सयर गरिरहेका देखिन्थे । चिल्डे्रन पार्कमा बच्चाहरू रमाइरहेका छन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;हाम्रो जापान बसाइँ छोट्टदिै छ । नेपाली दाजुभाइहरूले देखाएको सद्भाव ! अत्यन्त सौहार्द्र पाइयो । नेपाली राजदुतावासका कन्सुलर एवं साहित्यकार डा. दुबसु क्षेत्री र हाइकुकार प्रकाश पौडेल ‘माइला’, पत्रकार तिलक मल्ल एवं भूषण घिमिरेहरूका सम्झना ताजा छ, आज पनि ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;जापानको टोकियो पुग्नैपर्ने सहर त हो तर नेपालीहरूलाई अत्यन्त महँगो लाग्छ । पेन महोत्सव किया प्लाजा होटल सिजुकुमा भएको थियो । टोकियोको नाम चलेको र प्रसिद्ध होटल रहेछ । हामीलाई सेवा सत्कारमा खटिरहने जापानी युवतीहरू केही अङ्गे्रजी बोल्थे भने धेरै मुस्कान बोल्थे । ती मुस्कान हेर्दा र फर्काउँदा छोटो बसाइमा आफै पो ती जस्तो भइएछ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;घुँडासम्म आउने बुट, तिघ्रासम्म देखिने जीन्स आफ पेन्ट, घाँटी छोप्ने टी-सर्ट, त्यहाँको चल्तीको फेसन रहेछ । प्रायः सबै आइफोटमा मस्त रहेका भेटिन्थे । नेपालमा हाकु पटासी हराएझैँ त्यहाँ पनि किमीनो हराएको छ । सभ्यता र संस्कृतिलाई भुलेको छ, टोकियो सहरले । पच्चीसौँ तल्ला भएका होटलहरू सामान्य लाग्न थालिसके हाम्रा आँखाहरूलाई ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;टोकियो नगरपालिकाको पचासौँ तलामा रहेका कक्षमा हामी आमन्त्रित पाहुनाहरू थियौँ । हाम्रो मनोरञ्जनका लागि एक जोडी सुमो खेलाडीहरूले आ-आˆनो कला देखाए । खाना खाँदै रात्रि जनजीवन हेरियो । नेपालमा तिहारमा देखिने दृश्यहरू त्यहाँ हरेक दिनजसो देखिन्थे ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;जापानका पूर्व प्रम एवं विधायककी श्रीमतीले आयोजना गरिएको परम्परागत चियापान समारोहमा सरिक भइयो । त्यहाँको नेशनल टिभी एन.एच.के.ले प्रत्यक्ष प्रसारण गरेको थियो । विश्वका प्रतिनिधि साहित्यहरू भेला हुँदा एउटा रौनकता थपिएको थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;सन् १९४५ पूर्वको जापान र आजको जापानमा धेरै फरक रहेको प्रष्टै देख्न पाइयो सकिन्थ्यो । मेहनती, अनुशासित एवं राष्ट्रपे्रमी जापानीहरू धेरै धेरै भेटिए । सूर्योदयको देशमा ।&lt;/div&gt;&lt;div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;"&gt;गोजाइमास ! गोजाइमास ।!&lt;/div&gt;&lt;/em&gt;&lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-3713900518904778286?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/3713900518904778286/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_8386.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/3713900518904778286'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/3713900518904778286'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_8386.html' title='टोकियो/गोजाइमास'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-4562862984324588456</id><published>2011-02-14T10:46:00.000+09:00</published><updated>2011-02-14T10:46:57.814+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='समाज'/><title type='text'>रवीन्द्र श्रेष्ठ युवती लिएर बेपत्ता</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;मकर श्रेष्ठ,&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;(कान्तिपुर, काठमाडौ, माघ २८ -) &lt;br /&gt;एकपल्ट सत्तासीन भइसकेपछि मन्त्रीहरू प्रायः खाईपाई आएको सेवा सुविधा छाड्न सक्दैनन् । तर निवर्तमान मन्त्री रवीन्द्र श्रेष्ठले पद छाडेलगत्तै गाडी छाडे, क्वार्टर छाडे र अन्य सबै सुविधा छाडे । अनि परिवारसमेत छाडेर बेपत्ता भए, एक कार्यकर्ता युवती लिएर । &lt;br /&gt;भक्तपुरको घर छाडेर १७ वषर्ीया छोरी र श्रीमती लक्ष्मीका साथ डिल्लीबजार पीपलबोटमा बस्दै आएका उमेरले पचास पुग्न लागेका श्रेष्ठ आफ्नो आधा उमेरभन्दा कान्छी कार्यकर्ता लिएर सोमबार भागेका हुन् । भागेको भोलिपल्टै दोस्रो बिहे गरी श्रेष्ठले ती युवतीलाई श्रीमती बनाएको स्रोतले बतायो ।&lt;br /&gt;न फोन उठ्ने, न मान्छे नै र्फकने । कति दिन कुर्ने ? चार दिनसम्म बाटो हेर्दा पनि केही नलागेपछि श्रीमती लक्ष्मी र स्वकीय सचिव वचन देउजाले एमाले पार्टी कार्यालय बल्खुमा निवेदन हाले, 'रवीन्द्र श्रेष्ठ हराए, खोजिपाउँ ।'&lt;br /&gt;बल्खु स्रोत भन्छ, 'श्रेष्ठ हराएको जानकारी प्रधानमन्त्री झलनाथ खनाल र गृह प्रशासनलाई समेत गराइएको छ ।' तर गृह प्रवक्ता जयमुकुन्द खनालले यसबारे आफूलाई जानकारी नगराइएको बताए । &lt;br /&gt;स्वकीय सचिव वचन देउजाले श्रेष्ठले मन्त्री हुँदा प्रयोग गरेका क्वार्टर र गाडी शुक्रबार सम्बन्धित निकायमा बुझाएका छन् । एमाले पोलिटब्युरो सदस्यसमेत रहेका श्रेष्ठ धादिङ घर भई काठमाडांैको एक कलेजमा अंग्रेजीमा स्नातकोत्तर गर्दै गरेकी युवतीसँग बेपत्ता भएका हुन् । परिवार र पार्टी नेता कार्यकर्ताको सम्पर्कमा नआएका श्रेष्ठले मंगलबार ती युवतीसँग बिहे गरेको स्रोतको दाबी छ । &lt;br /&gt;मन्त्रीपदमा रहँदा श्रेष्ठ अखिलका ती छात्रा कार्यकर्तासँग भेटघाटका लागि रेस्टुराँ जाने गर्थे । 'साधारण कामका लागि भेट्नु पर्दा पनि रेस्टुराँ बोलाउँथे, कुरा यस्तो पो रहेछ,' अनेरास्ववियु सम्बद्ध स्रोतले भन्यो । &lt;br /&gt;माओवादीबाट एमाले प्रवेशलगत्तै केन्द्रीय कमिटी सदस्य बनेका श्रेष्ठले विद्यार्थी इन्चार्जको जिम्मेवारी पनि पाएका थिए । &lt;br /&gt;माओवादी 'जनयुद्ध' का बेला उपत्यकामा निकै शक्तिशाली रहेका श्रेष्ठ अध्यक्ष पुष्पकमल दाहालसँग विवाद बढेपछि पार्टीबाट बाहिरिएका थिए । माओवादी छाडेर छुट्टै क्रान्तिकारी सांस्कृतिक समूह बनाएका श्रेष्ठ त्यतिखेर माओवादीले 'जनयुद्ध' छाडेर गल्ती गरेको बताउँथे । तर लगत्तै उनी बहुलवादी प्रतिस्पर्धालाई सिद्धान्त मान्ने दल एमालेमा प्रवेश गरे । &lt;br /&gt;माओवादीबाट आएकालाई पार्टीमा महत्त्वपूर्ण जिम्मेवारी दिने एमाले नीतिअन्तर्गत उनी पोलिटब्युरो सदस्य र मन्त्री भए । सामान्य प्रशासनमन्त्री रहँदै ती युवतीसँग हिमचिम बढाएका श्रेष्ठले पदमुक्त भएलगत्तै प्रेम विवाह गरी भाग्ने तयारी गरेको स्रोतको दाबी छ । &lt;br /&gt;'नयाँ प्रधानमन्त्रीले शपथ लिएको भोलिपल्टदेखि उहाँले फोन उठाउन छाड्नुभयो,' उनका एक निकटवर्तीले भने, 'त्यसको भोलिपल्टै विवाह गरेको भन्ने &lt;br /&gt;सुनेका हौं ।''सोमबारदेखि सम्पर्कविहीन बनेका श्रेष्ठको त्यसअघि घरमा सामान्य विवाद भएको थियो,' स्रोतले भन्यो, '२४ गते ११ बजेदेखि परिवारको सम्पर्कमा हुनुहुन्न । कहाँ जानुभयो ? के गर्नुभयो ? थाहा छैन ।'&lt;br /&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-4562862984324588456?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/4562862984324588456/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_591.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/4562862984324588456'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/4562862984324588456'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_591.html' title='रवीन्द्र श्रेष्ठ युवती लिएर बेपत्ता'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-146978548835175270</id><published>2011-02-14T10:40:00.000+09:00</published><updated>2011-02-14T10:40:11.772+09:00</updated><title type='text'>नेपालको सुपरहिट ६ थप्पड काण्ड</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;देविप्रसाद रेग्मीले झलनाथ खनालका गालामा हानेको थप्पडले देशै हल्लियो। थप्पड खाएको तीनहप्ता नपुग्दै झलनाथ खनाल प्रधानमन्त्री भए। तर यो थप्पड पहिलो भने होइन। अरु धेरै थप्पडकाण्ड भएका छन् नेपालमा। देशै हल्लाउने ६ वटा थप्पडकाण्ड भएका छन् नेपालमा। अब सातौ थप्पड कस्का गालामा पर्ने हो अहिले नै भन्न सकिन्न। &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;थप्पड नम्बर १ &lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;कुरा पचायतकालको हो , त्यतिबेला स्वास्थ्य सहायकमन्त्री थिए ( वद्रीप्रसाद मण्डल। उनले वीर अस्पतालकी एकजना नर्सलाई थप्पड लगाए। हातपात गरेपछि ठूलै हंगामा मच्चियो। हातपातको घटना भएको १२ घण्टामात्रै भएको थियो। स्वास्थ्य सहायकमन्त्री रहेका मण्डललाई मन्त्रीपदबाटै मुक्त गरियो। &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;थप्पड नम्बर २ &lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;२०५१ साल साउन ६ गते बुधबार संसद भवन सिंहदरबारमा राष्ट्रिय सभाको बैठक चलिरहेको थियो। एमालेका तत्कालीन सभासद् गोल्छे सार्की बोलिरहेका थिए। त्यतिबेला स्थानीय विकाशमन्त्री थिए कांग्रेस नेता रामचन्द्र पौडेल। आफू बोलिरहंदा स्थानीय विकासमन्त्री पौडेलले जिस्काएको भन्दै एकाएक रन्किए गोल्छे सार्की। अनि सरासर मन्त्री पौडेलका गालामा पाँंच चड्कन लगाइदिए। राष्ट्रियसभाको बैठकमा खैलाबैला नै मच्चियो। &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;थप्पड नम्बर ३ &lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;२०६६ साल कार्तिक २४ गते मंगलबार तत्कालीन माधवकुमार नेपालको सरकारमा कृषि तथा सहकारी सहायक मन्त्री करिमा बेगमले पर्साका सिडिओको गालामा पाँच थप्पड लगाइन। दिउँसो साढे १ बजे पर्सा जिल्ला प्रशासन कार्यालयभित्र प्रवेश गरी करिमाले प्रजिअ दुर्गाप्रसा भण्डारीलाई चड्कन लगाएकी थिइन्। करिमाले हातपात गर्दा भण्डारीको चस्मा फुट्यो। करिमालाई कारवाही भएन। &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;थप्पड नम्बर ४ &lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;२०६५ साल जेठ १५ गते बुधबार। संविधासभाको पहिलो बैठक। सुर्खेतकी सभासद् कमला शर्माले पूर्वगृहमन्त्री तथा कांग्रेस सभासद् पूर्णवहादुर खड्कालाई चड्कन लगाइन्। त्यो पनि हातले होइन चप्पल फुकालेर। त्यसपछि बैठकमा नै हंगामा भएको थियो। त्यतिबेला कमला शर्मालाई पनि कुनै कारबाही भएन। &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;थप्पड नम्बर ५ &lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;२०६७ साल माघ ६ गते। एमाले अध्यक्ष झलनाथ खनाललाई सुनसरी भरौल १ का देवीप्रसाद रेग्मीले गालामा चड्कन लगाए। खनालले एमालेमा प्रवेश गर्ने कार्यकर्तालाई टिका लगाउने क्रममा झुक्याएर लाइनमा आएका रेग्मीले खनाललाई चड्कन लगाए। यो चड्कनले पनि विश्वव्यापी चर्चा पायो। त्यसको १५ दिन बित्न नपाउदै झलनाथ खनाल मुलुकका प्रधानमन्त्री भए। &lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;थप्पड नम्बर ६ &lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;२०६७ माघ १८ गते। गोरखा जिल्ल्ाा पार्टी कार्यालयबाट बाहिर निस्कादै गर्दा अध्याारो ठाउामा ढुकेर बसेका किसान श्रेष्ठले पार्टी पोलिटव्यूरो वैकल्पिक सदस्य एवं गण्डकी संयोजक क.खगराज अधिकारीलाई “मलाई कारवाही गर्न लगाउने ताै हैनस” भन्दै आक्रमणको दुस्प्रयास गरे। एमालेका पोलिटब्यूरो सदस्य खगराज अधिकारीलाई एमालेकै कार्यकर्ताले झापड लगाएको भनी समाचार बाहिर आयो र यो पनि चर्चा कै विषय बन्यो । &lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-146978548835175270?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/146978548835175270/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_6666.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/146978548835175270'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/146978548835175270'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_6666.html' title='नेपालको सुपरहिट ६ थप्पड काण्ड'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-1930867773767250321</id><published>2011-02-14T10:36:00.000+09:00</published><updated>2011-02-14T10:36:21.580+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='जापान'/><title type='text'>घुम्नलायक प्रसिद्व ५ जापानी शहर</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;आजभोली घुम्नकै लागि बिदेशीने नेपालीको संख्यामा पनि बृद्धि भइरहेको छ । छोटो सयमको घुम्ने प्याकेजका लागि मलेसिया, सिंगापुर र थाइल्याण्ड जानु मध्यमबर्गीय नेपालीका लागि पनि ठूलो कुरा हैन् । पछिल्लो सयममा घुम्न जाने नेपाली पर्यटकहरुको सूचीमा जापान पनि पर्न थालेको छ । केही ट्राभल एजेन्सीले नेपालीलाई लक्षित गरेर सस्ता टूर प्याकेजहरु पनि चलाईरहेका छन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;पर्यटनका लागि जापान एक सुन्दर देश हो । लाखौको संख्यामा विदेशी पर्यटकहरु बर्षेनी जापान घुम्न जाने गर्दछन् । यसले जापानको अर्थतन्त्रमा ठुलो योगदान पुर्‍याउदै आएको छ । तपाई घुम्नका लागि जापाने जाने योजनामा हुनुहुन्छ वा जापान आएको बेला मिस गर्ने नहुने कुन कुन स्थान होलान भनेर सोंचिरहनुभएको छ भने यी पाँच स्थानमा घुम्न नबिर्सनुस् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;१. टोकियोः&lt;/strong&gt; जापानको राजधानी शहर टाकियोमा तपाई संसारकै विकसित महानगरिय बातावरण पाउन सक्नुहुन्छ । यहाँको गगनचुम्बी भवन, ब्यवस्थित यातायात तथा संचार प्रणाली, उद्योगधन्दा र मानिसहरुको चहलपहलले जसकसैको मन आकषिर्त गर्दछ । आधुनिक सुविधासम्पन्न बस, रेललगायत अन्य यातायातका साधनमा टोकियो शहर घुम्दा स्वर्गिय अनुभूति हुन्छ । शपिङ गर्नेहरुको लागि टोकियो स्वर्ग नै मानिन्छ । मनोरञ्जन तथा घुम्नका का लागि नाट्यघर, सिनेमा हल, सार्वजनिक पार्क, टोकियो डिस्निल्याण्डलगायतका ठाउहरु रहेका छन् । तपाई गिन्जामा शपिङ गर्न सक्नु हुन्छ भने अकिहाबारामा विश्वका अत्याधुनिक प्राविधिक सामान किन्न सक्नुहुन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;२. क्योटोः&lt;/strong&gt; जापानको क्योटो शहर धार्मिक तिर्थयात्राका लागि प्रसिद्व छ । यहाँ अवस्थित गोल्डन टेम्पल -किन्काकुजी) र सिल्भर टेम्पल -गन्काकुजी) भ्रमण गर्न हजारौको संख्या विदेशी पर्यटकहरु आउने गर्दछन् । परम्परागत पहिरनमा सजिएपछि तपाईलाई ‘माइको’ उपनाम दिइन्छ । सुर्योदय र सुर्यास्तको मनमोहक दृश्य यहाँबाट दृश्यावलोकन गर्न सकिन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;३. ओसाकाः&lt;/strong&gt; परिश्रमी जापानी नागरिकहरुको शहरकोरुपमा यो निकै चर्चित रहेको छ । यहँाको अदभूत नाइट लाइफ पर्यटकहरुबीच आकर्षणको केन्द्र बनेको छ । होटेल तथा रेस्टुरेन्टमा गई ओकोनोमियाकीलगायत थरीथरीका जापानी परिकारको स्वाद लिन सकिन्छ । ओशाका अक्वाइरियम अर्को भ्रमणयोग्य ठाउँ हो, जहाँ तपाई सामुन्दि्रक गगटो तथा पेङ्गुइन देख्न सक्नु हुन्छ । यसका अलवा ओशाका क्यासल पार्क र युनिभर्सल स्टुडियो समेत घुम्न सक्नु हुन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;४. हिरोसिमाः&lt;/strong&gt; दोश्रो युद्वताका अमेरिकले गरेको एटम बम आक्रणमा लाखौको संख्यामा जापानी नागरिकहरुको मृत्यु भएकोले यो शहर विश्व समुदायमा अविस्मरणिय रहेको छ । मानब इतिहासको त्यो दुखान्त घटना झल्काउने संग्रहलय एक भ्रमणयोग्य ठाउँ हो । आधुनिकताले भरिपुर्ण यो शहर मानिसको भिडभाड तथा प्रदुषणबाट मुक्त भएकोले शान्त र रमणिय छ । एकिशोबा नुडल यहँाको स्वादिष्ट परिकारमध्येको एक हो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;५. साप्पोरोः&lt;/strong&gt; उत्तरी होक्काइडो द्विपको राजधानी रहेको यस शहरमा तपाई अन्य शहरको भन्दा पृथक अनुभव गर्न सक्नुहुन्छ । स्वच्छ हावापानी, ताजा माछाको परिकार र साहसिक क्रियाकलामका लागि यो प्रसिद्व रहेको छ । शहरको केन्द्रमा रहेको भालु बगैचा गई जंगली जनाबरको दृश्याबलोकन गर्न सकिन्छ । साथै, हिउद ऋतुमा यहाँ तपाई आइस फेस्टिबलमा भाग लिई आनन्द लिन सक्नु हुन्छ । यात्राका लागि सहज प्रणाली र कम खर्चिलो भएका कारण स्वदेशी तथा विदेशी पर्यटकहरुको यहाँ घुइचो देखिन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;a href="http://www.tokyonepal.com/2010/10/02/156.html"&gt;http://www.tokyonepal.com/2010/10/02/156.html&lt;/a&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-1930867773767250321?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/1930867773767250321/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_14.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1930867773767250321'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/1930867773767250321'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post_14.html' title='घुम्नलायक प्रसिद्व ५ जापानी शहर'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-2112744411628419793</id><published>2011-02-14T10:32:00.001+09:00</published><updated>2011-02-14T10:54:31.270+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='जापान'/><title type='text'>जापानमा व्यापारिक सफलता पाउने केही मन्त्रहरू</title><content type='html'>&lt;div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;नेपालबाट भर्खर भाषा बिद्यार्थीका रुपमा जापान भित्रिएका तपाई हामी अधिकांशको सपना हो-’जापानमा ब्यापार ब्यबसाय थाल्नु र आफुले सोंचेअनुसार सफलता पाउनु । भाषा, भिसा, संस्कृति, जापानीहरुको आचरण आदिबारेमात्रै ज्ञान भएर पुग्दैन जापानमा ब्यबसायीक सफलता पाउनका लागि ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;ब्यापार-ब्यवसाय शुरु गर्दा उद्यमीहरुले नाफा, सुरक्षा र ग्यारेन्टीको आशा राखेका हुन्छन् । कुनै पनि देशमा ब्यबसाय गर्नुअघि त्यहाँको राजनीतिक स्थिति, सामाजिक परिवेश र कार्यस्थलको बाताबरणबारे जान्नु आवश्यक हुन्छ । यदि तपाई जापानमा केहि ब्यापार-ब्यबसाय गर्ने मनस्थितीमा हुनुहुन्छ भने जापानी सस्कृति, सामाजिक परिवेश र जापानीहरुको कामप्रतिको स्थापित मान्यता बुझ्नु अति जरुरी हुन्छ । ‘जापानी सस्कृतिको बेवास्ता गर्ने उद्यमीलाई ब्यापारिक सफलता मिल्न गाह्रो हुन्छ,’ बेकर डोनेल्सनका एसोसिएट मसाई ओकुराले भन्छिन- ‘जापानी सस्कृतिमा असभ्य र अपच हुने कार्य वा ब्यबहार नगर्न सम्बन्धित बिज्ञसँग सल्लाह गर्नु बुद्विमानी हुन्छ ।’&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;एक सफल ब्यबसायीको रुपमा आफूलाई स्थापित गर्न सफल ओकुरासँगको कुराकानी संक्षिप्तमा तल दिइएको छः&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;पहिलो भेटबार्तामा कस्तो ब्यबहार गर्ने ?&lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;नम्र र भद्र ब्यबहार जापानीहरुको आदर्श हो । जापानमा शिर निहुर्‍याई अभिभादन गर्ने चलन छ । तसर्थ तपाई ब्यापार सम्झौता गर्दा वा छलफलमा सहभागी हुनुअघि शिर निहुर्‍याई अभिभादन गर्नु उचित हुन्छ । हात मिलाउनु वा ढाड पछाडि धाप मार्नुलाई धेरै जापानीहरुले अनौठो र अशिष्टरुपमा लिने गर्छन् । पश्चिमी सस्कृतिबारे त्यति धेरै हेलमेल नभएका जापानी उद्यमीहरुसँग कुनै किसिमको शारिरिक सामिप्यता असज हुनसक्छ । ब्यापारिक सम्बन्ध विकासका लागि कार्डको आदनप्रदान महत्वपूर्ण हुन्छ । कार्ड लिंदा वा दिंदा दुबै हातको प्रयोग गर्नाले सम्मान प्रकट भएको मानिन्छ । आमनेसामने बार्ता गर्दै हुनुहुन्छ भने कार्ड टेबलमै राखी कुरा गर्दा तपाईले समकक्षी उद्यमीलाई दिएको सम्मान स्पष्ट झल्कन्छ, त्यसैले यस्ता कुरामा ध्यान दिनुहोस् ।जापानमा धेरै बिदेशी उद्यमीहरुको साझा समस्या हो-भाषा । अन्तराष्ट्रिय भाषाको रुपमा अंग्रजीको प्रयोग भएको पाइए पनि जापानमा जापानी भाषा कै बढी प्रयोग हुन्छ । भाषा अनुबादकले तपाईलाई अंग्रेजीमा उल्था गरी छलफल गर्न सहयोग गर्नेछन् । जापानी उद्यमीहरु आफ्ना समकक्षीलाई उच्च सम्मानका भाषा प्रयोग गर्दछन् । जति उच्च सम्मानको भाषा हुन्छ, त्यसको प्रस्फुटन त्यति नै लामो हुने गर्दछ । जापानीहरु दीर्घकालिन ब्यापारिक सम्बन्ध मन पराउँछन् । द्विपक्षिय ब्यापारिक वार्ताका क्रममा गम्भीर सम्झौताबारे तुरुन्तै प्रस्ताव नगरिहाल्नोस, जापानीहरु प्रायः यस्तोखाले हतारो रुचाउँदैनन् । आफ्नो एजेन्डा र मुद्दालाई विस्तारै प्रस्तुत गर्नाले निश्चित सम्झौता हाँसिल गर्न सजिलो हुन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;आफ्नो ग्राहक वा समकक्षीबारे बिस्तृत जानकारी लिंदा अनौपचारिक तरिका अपनाउनु उचित हुन्छ । त्यसको लागि तपाईले बैठकपछि सँगै चिया वा खाजा खाने, हप्ताको अन्त्यमा गल्फ खेल्न आमन्त्रित गर्नेजस्ता उपाय अबलम्बन गर्न सक्नुहुन्छ । यसरी जापानी उद्यमीहरुको मन र विश्वास जित्न सकेमा औपचारिक छलफलका समयमा गम्भिर प्रकृतिका विषयमा सहमती गर्न सजिलो हुनेछ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;सम्झौता प्रक्रियामा प्रवेश गरेपछि के गर्ने ?&lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;ब्यापारिक छलफल र सम्झौताका क्रममा आवाज ठूलो बनाउनु वा आफ्नो मनोभावलाई नियन्त्रण गर्न नसक्नु हानिकारक हुनेछ । यसले जापानी उद्यमीको नजरमा तपाईको नकारात्मक छबि प्रबाह गर्नेछ । बार्ताका क्रममा बिबादजन्य विषय आएमा वा तनाबपूर्ण स्थिती सिर्जना भएमा शान्त हुनु र अनुहारमा मन्द मुस्कान ल्याउनु ब्यबहारिक र फाइदाजनक हुन्छ । अस्विकार गर्नु वा नकारात्मक जवाफ दिनुलाई जापानीहरुले रुखो ब्यबहार मान्छन् । जापानी उद्यमी तथा ब्यापारीहरुले कुनै सम्झौता तोड्न चाहेमा उनीहरुले अनुहारमा मुस्कान र मिठा शब्दहरुको प्रयोग गर्ने गर्दछन् । यसको मतलब हो उनीहरु सम्झौतापछि पनि सुमधुर सम्बन्ध राख्न चाहन्छन् र कुनै पनि दुश्मनीको खतरा मोल्न चाहन्नन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;strong&gt;लैङ्गिक विविधता र ख्याल पुर्‍याउनुपर्ने कुरा ?&lt;/strong&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;बास्तवमा जापानमा लैङ्गिक विविधतालाई प्रश्रय दिनेखाले कुनै कानुन रहेको छैन् । तर पनि पुरुष कामदारको तुलनामा महिला कामदारले उच्चतहको काम पाउँदैनन् । महिलाहरुलाई पदोन्नतीका अबसरहरु पनि निकै कम रहेको पाइन्छ । विशेषगरी महिलाहरुलाई निश्चित पेशा अबलम्बन गर्न भन्दा पारिबारिक दायित्वभित्र बाध्ने सामाजिक परिवेश रहेको छ । यसकारण धेरै जापानी महिलाहरुले पार्ट-टाइम काम गर्ने र बिबाहपछि रोजगारबाट रानीनामा दिने प्रचलन देखिन्छ । तैपनि कार्यस्थलमा लैङ्गिक भेदभावलाई हतोत्साहित गरिन्छ । हाल महिला कामदारहरुले पनि उच्च ओहदामा बसी उत्तरदायित्व बहन गर्न थालेका छन ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;जापानमा ओभर-टाइम काम गर्दा अतिरिक्त तलब वा सुविधाको ब्यबस्था हुनुपर्ने कानुनी प्रावधान रहेको छ । अफिस चाडै आउने वा ढिलो समयसम्म काम गरी तपाई आफूले काम गर्ने कम्पनीप्रति बफादारिता प्रदर्शन गर्न सक्नुहुन्छ । यसले तपाईको दीर्घकालिन रोजगारीलाई सुनिश्चित गर्छ । यसैकारण धेरै जापानी पुरुष कामदारहरु निवृतिकरण नपाउन्जेलसम्म काम गरिरहेको पाइन्छ । कम्पनीको नीतिविपरित बोल्नु वा कार्य गर्नुले तपाईको पदोन्नतीमा मात्र नभई जागिर नै धरापमा पार्ने छ । आफूभन्दा विशिष्ट पदाधिकारीले भनेको मान्नु र सहकर्मीसँग सौहार्द बाताबरणमा काम गर्नाले जागिर दिगो हुने निश्चित छ । विश्व आर्थिक मन्दीका कारण जापानी अर्थतन्त्र केहि खस्किएको अबस्थामा ब्यापारीक लाभ वा सुनिश्चित रोजगारको कुरा गर्नु बुद्दिमानी नहोला ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;यदि तपाई भर्खरै नेपालबाट भाषा बिद्यार्थीका रुपमा जापान प्रवेश गर्नुभएको छ भने भिसासम्बन्धी आबश्यक प्रकृया भने पुरा गर्नुपर्छ । पढाई सकेपछि बिद्यार्थी भिसालाई कसरी बिजनेस भिसामा परिवर्तन गर्न सकिन्छ भनेर सोचिराख्नु बुद्धिमानी हुनेछ । भाषा, भिसा, कम्पनी वा र्फम रजिष्ट्रेसन, सम्बन्धीत सरकारी कार्यालय र कानुनी परामर्शदातासंगका काम सकेपछि तपाई जापानी बिजनेसम्यानसंग कसरी ब्यबहार गर्ने भन्नेबारे ध्यान दिनु मनासिव होला ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;em&gt;(यो आलेख अनुभवी नेपाली व्यव्सायी, जापानमा व्यबसायसम्बन्धी बिभिन्न पुस्तक तथा पत्रपत्रिकामा आधारित रहि टोक्यो नेपाल डटकम्को सम्पादन समूहले तयार पारेको हो ।)http://www.tokyonepal.com/2011/01/12/7818.html&lt;/em&gt;&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-2112744411628419793?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/2112744411628419793/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/2112744411628419793'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/2112744411628419793'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/02/blog-post.html' title='जापानमा व्यापारिक सफलता पाउने केही मन्त्रहरू'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-928417798163235951</id><published>2011-01-02T09:36:00.002+09:00</published><updated>2011-01-03T23:38:58.936+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='आफ्नै लेख'/><title type='text'>अबको अधिवेशनबाट नयाँ सरकार बन्ने: एमाले महासचिव पोखरेल</title><content type='html'>&lt;div style="text-align: justify;"&gt;सरकारको नेतृत्वका लागि माओवादी हुन्न बरु कांग्रेस ठिक&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;नागोया जापान, २०११ जनवरी १ - आगामी २५ गतेबाट शुरु हुने संसदको नियमित अधिवेशनबाट नयाँ सरकार बन्ने एमाले महासचिव एवम् संगठन विभाग प्रमुख ईश्वर पोखरेलले बताउनु भएको छ । एमाले निकट नेपाली लोकतान्त्रिक माच जापानले शनिवार जापानको नागोयामा गरेको अन्तरकिर्या कार्यक्रममा महासचिव पोखरेलले सो जानकारी दिनुभएको हो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;img alt="" src="http://www.flixya.com/files-photo/n/e/p/nepalipress1817332.jpg" /&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;'नेपालमा लोकतन्त्रको संस्थागत विकास आर्थिक सम्वृद्धि र राजनीतिक मोडेल विषयक अन्तरकि्रया कार्यक्रममा प्रमुख अतिथिको रुपमा बोल्दै महासचिव पोखरेलले भन्नुभयो' अबको अधिवेशनले राजनीतिक पार्टीहरु बीच एकापसमा निषेधको नीति त्याग्नेछ र देश सहमतिको दिशामा केन्द्रीत हुनेछ ।'&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;कार्यक्रममा एमालेले कहिल्यै पनि राजनीतिक सहमति उल्लंघन नगरेको दावी पोखरेलको थियो । राजनीतिक सहमतिका लागि एमालेले त्याग गरिरहेको स्मरण गराउँदै महासचिव पोखरेलले भन्नुभयो' सरकारमा बहुमत समर्थन हुदाहुदै पनि माधव नेपालले प्रधानमन्त्रीबाट राजिनामा दिनुभयो झलनाथ खनालले प्रधानमन्त्रीबाट आफ्नो उम्मेदवारी फिर्ता लिनुभयो ।' अझैपनि एमाले राजनीतिक सहमतिबाटै नयाँ सरकार निर्माणमा लागिपरेको छ यसका लागि न कांग्रेसलाई कित्ताकाँट गरेर जान सकिन्छ न त माओवादीलाई नै - उहाँले भन्नुभयो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;बरु घुमाउरो पारामा महासचिव पोखरेलले माओवादीलाई भन्दा कांगे्रसलाई नेतृत्व दिन तयार रहेको बताउनुभयो । 'माओवादीलाई सरकारको नेतृत्व दिन उचित हुँदैन । सरकारमा जाने बेलामा नेपालको शान्ति प्रकृयालाई ६ महिनामा टुंग्याउने कसम खाएको माओवादीले ९ महिना सरकारमा बसेर यो समस्या समाधानको सट्टा झन् बल्झाउने काम गरेको महासचिव पोखरेलको आरोप थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;img src="http://www.flixya.com/files-photo/n/e/p/nepalipress1817346.jpg" /&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;'कालो ओडारबाट घामको उज्यालोतर्फ ल्याउँदा पनि माओवादीका िहंसाका धङधङी अझै बाँकि छन् । यो अवस्थामा माओवादीले सरकारको नेतृत्व लिनु भनेको बिद्रोहि पनि उहि सत्तापक्ष पनि उहि हुने अवस्था हुन्छ । अनि शान्ति प्रकृयाको समस्या झन् विकराल बन्छ ।'- पोखरेलले भन्नुभयो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;'बरु राजनीतिक सहमति बनेको खण्डमा हामीलाई कांग्रेस भए ठिक छ । त्यो मान्न हामी तयार छौं ।'- उहाँले भन्नुभयो । माओवादीले सरकारको नेतृत्व लियो भने त्यो उसका लागि पनि घातक रहेको उल्लेख गर्दै महासचिव पोखरेलले सत्ताको नेतृत्व लिन एमाले तयार रहेको पनि बताउनुभयो । तर एमाले या कांग्रेस जसको नेतृत्वमा सरकार बनेपनि कसैलाई विस्थापित गराएर लैजाने पक्षमा एमाले नरहेको महासचिव पोखरेलको भनाई थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;एनडिएफ जापानको नागोया र टोकियोमा हुने दुई छुट्टाछुट्ठै कार्यक्रममा भाग लिन पोखरेल विहिबार चुबु अन्तर्राष्ट्रिय विमानस्थल मार्फत जापान आईपुग्नु भएको हो । उहाँको साथमा अखिल नेपाल महिला संघकि सचिवालय सदस्य मीरा ध्वजु र एमाले सम्पर्क विभागका सचिव डा। भिष्म अधिकारी समेत कार्यक्रममा सहभागि हुनुहुन्छ ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;नागोयामा संगठनको स्थापनाकालदेखि सहयोग गर्ने केशर गिरी र बलराम भुषाल लगायतलाई कार्यक्रममा खादा आढाएर महासचिवले अभिनन्दन गर्नुभएको थियो । यसैगरि कार्यक्रममा महासचिवले संस्थाको वेवसाईड http://www.ndfjapan.org को कम्प्युटरमा किल्क गरेर शुभारम्भ समेत गर्नुभयो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;अझैपनि सहमति वेगर हतारमा निर्णय गरेर प्रधानमन्त्री छानियो भने देशले ३५ औं प्रधानमन्त्री त पाउला तर हाम्रा समस्या जस्ताका तस्तै रहन्छन् । यसैले यसमा पनि हामी निकै सजग छौं ।-महासचिवको कथन थियो । शान्ति प्रकृयालाई निष्कर्षमा पुरयाउने क्रममा एमाले कहिले कांग्रेससंग कहिले माओवादीसंग त कहिले राप्रपासंग नजिक रहेजस्तो देखिएपनि एमाले त्यस्तो लचकदार र ढुलमुले पार्टी नभएको महासचिवको तर्क थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;img src="http://www.flixya.com/files-photo/n/e/p/nepalipress1817351.jpg" /&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;' हाम्रो पार्टी अरुले सोचेजस्तो शान्त नदीमा डुंगा खियाएर आएको होइन । यसले आफ्नो जीवनमा थुप्रै आरोह अवरोहहरु पार गर्दै आईरहेको छ । यसैले एमालेले जहिले पनि गुणदोषलाई आधार बनाएर मात्र निर्णय गर्छ । यसको परिणाम ढिलो निस्कन्छ तर सहि निस्कन्छ । '- उहाँको भनाई थियो ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;&lt;table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="width: 520px;"&gt;&lt;/table&gt;&lt;table align="center" border="0" cellpadding="0" cellspacing="0" style="width: 520px;"&gt;&lt;tbody&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/main_PH/main/1293986109_large.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;strong&gt;&lt;span style="color: red;"&gt;खुल्ला अन्तरक्रिया कार्यक्रमः&lt;/span&gt;&lt;/strong&gt;&amp;nbsp;जनवरि २ तारिख, टोक्यो तोगोसी गिन्जामा लोकतान्त्रिक मञ्च जापानको आयोजनामा सम्पन्न अन्तरक्रिया कार्यक्रममा नेकपा एमालेका महासचिव तथा संगठन प्रमुख ईश्वर पोखरेल ।&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_j.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_i.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_h.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_g.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_f.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_e.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_d.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_c.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_b.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td&gt;&lt;img border="0" src="http://nepaljapan.com/picture/dayphotos/1293986109_a.jpg" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td height="10"&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr&gt;&lt;td align="center" class="desc" style="color: #333333; font-family: Mangal; font-size: 14px; font-weight: normal;"&gt;&lt;div id="photoBy"&gt;&lt;b&gt;फोटो:&amp;nbsp;&lt;/b&gt;नेपालजापान डट् कम्&lt;/div&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/tbody&gt;&lt;/table&gt;कार्यक्रममा एमाले सम्पर्क विभागका सचिव डा। भिष्म अधिकारीले जापानमा रहेका नेपालीहरुबाट नेपालले धेरै कुराहरु सिक्न सक्ने हुदा आफूले यहाँ सिकेका सीपलाई व्यवहारमा उतार्न सबैलाई आग्रह गर्नुभयो ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;नेपाली विद्यार्थी समाज जापानका अध्यक्ष सरोज कँडेल माओवादी निकट जनप्रगतिशिल मोर्चा नागोयाका अध्यक्ष हर्क थापा कांग्रेस निकट जनसम्पर्क समितिका डिलाराम खरेल एनडिएफ जापानका सूर्यप्रसाद पाठक एनआरएन जापानका उपाध्यक्ष रोविन्द श्रेष्ठ लगायतले नेपालको शान्ति प्रकृयाका सम्बन्धमा चिन्ता व्यक्त गर्दै देशमा स्थायी सरकार निर्माणको वातारण तयार गर्न महासचिवसमक्ष कार्यक्रममा अनुरोध गरेका थिए ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;एनडिएफ जापानका सचिव मिलन घिमिरेको साचालनमा भएको सो कार्यक्रम अध्यक्ष डा। दिलिपचन्द्र घिमिरेको सभापतित्वमा सम्पन्न भएको थियो । कार्यक्रमका सहभागिहरुलाई सृजना आचार्यले स्वागत गर्नुभएको थियो भने प्रचार विभाग प्रमुख हरि पोखरेलले धन्यवाद ज्ञापन गर्नुभएको थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="text-align: justify;"&gt;यसअघि भएको प्रशिक्षण कार्यक्रमको सभापतित्व एनडिएफ तोकाइ होकुरिकु क्षत्रीय समितिका अध्यक्ष अन्जन खनालको सभापतित्वमा सम्पन्न भएको थियो । प्रशिक्षण कार्यक्रममा एनडिएफ टोयोटा कमिटिका उपाध्यक्ष मेखबहादुर कार्कीले अतिथिहरुलाई पुष्पगच्छाले स्वागत गर्नुभएको थियो भने सहभागिहरुलाई अध्यक्ष बलराम भुषालले स्वागत मन्तव्य व्यक्त गर्नुभएको थियो । विधान मस्यौदा समितिका संयोजक एवम् एनडिएफ जापानका प्रमुख सल्लाहकार डा. राजेन्द्रप्रसाद पराजुलीले सरसर्ती तयार गरिएको विधान मस्यौदा पढेर सुनाउनु भएको थियो । कार्यक्रमको साचालन सचिव अशोकचन्द्र अधिकारीले गर्नुभएको थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-928417798163235951?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/928417798163235951/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/01/blog-post.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/928417798163235951'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/928417798163235951'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2011/01/blog-post.html' title='अबको अधिवेशनबाट नयाँ सरकार बन्ने: एमाले महासचिव पोखरेल'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-68369539756267767</id><published>2010-11-12T15:46:00.000+09:00</published><updated>2010-11-12T15:46:26.248+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='भिडियो'/><title type='text'>लौ हेरम् यसपालिको सिस्नुपानी देउसी २०६७</title><content type='html'>&lt;object width="640" height="390"&gt;&lt;param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/5FAFr4MF5rc&amp;hl=en_US&amp;feature=player_embedded&amp;version=3"&gt;&lt;/param&gt;&lt;param name="allowFullScreen" value="true"&gt;&lt;/param&gt;&lt;param name="allowScriptAccess" value="always"&gt;&lt;/param&gt;&lt;embed src="http://www.youtube.com/v/5FAFr4MF5rc&amp;hl=en_US&amp;feature=player_embedded&amp;version=3" type="application/x-shockwave-flash" allowfullscreen="true" allowScriptAccess="always" width="640" height="390"&gt;&lt;/embed&gt;&lt;/object&gt;&lt;br /&gt;&lt;object width="640" height="390"&gt;&lt;param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/cOeFwhRI2B8&amp;hl=en_US&amp;feature=player_embedded&amp;version=3"&gt;&lt;/param&gt;&lt;param name="allowFullScreen" value="true"&gt;&lt;/param&gt;&lt;param name="allowScriptAccess" value="always"&gt;&lt;/param&gt;&lt;embed src="http://www.youtube.com/v/cOeFwhRI2B8&amp;hl=en_US&amp;feature=player_embedded&amp;version=3" type="application/x-shockwave-flash" allowfullscreen="true" allowScriptAccess="always" width="640" height="390"&gt;&lt;/embed&gt;&lt;/object&gt;&lt;br /&gt;&lt;b&gt;भन भन भाइ हो- देउ सरकार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;भन भन बैनी हो- देउ सरकार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;जोडले भन- देउ सरकार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;स्वर मिलाइ कन- देउ सरकार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बेइजिङ्ले सुनून्- देउ सरकार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;दिल्लीले सुनून्- देउ सरकार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सम्मेलन केन्द्रका- देउ सरकार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सिल्लीले सुनून् – देउ सरकार ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;हामी त्यसै आएनौ सिस्नुपानीले जा भन्यो&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सक्छस् भने तँ नि पर्धान~मन्त्री खा भन्यो ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ढोका खुल्लै पाइयॊ देउसी खेल्न आइयॊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;देउसीभित्र स्वाधिनताको गीत गाइयो&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;काठमाण्डूको ट्राफिकजाम के सकिन्थ्यो भिडेर&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ट्याममा देउसी खेल्नु थियो आयौँ हिँडेर ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;कालापानी कालै भो सुस्ता पनि सुस्तै भो&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नयाँ नेपाल माधव नेपाल उस्तै उस्तै भो ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;कुर्सि छाड्न पाइन भनी माधव नेपाल रुंदैछन्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;रुदा रुदै अरुभन्दा बलिया हुँदैछन् ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; भनभन साथी हो- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;जोडले भन- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सरकार हाम्रो- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सम्विधान हाम्रो- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;अख्तियार हाम्रो- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सम्वैधानिक समिित- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;पुलिसका आईज- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेपालको पासपोर्ट- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;कोशीको बाँध- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;अनमिनको काँध- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेपालको बजेट- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;हाम्रा बोइङ् जेट- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;मुलुकै हाम्रो- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;यो देउसी हाम्रो- काम चलाऊ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;छटपटी छ कांग्रेसको पानी बिना माछो भो&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;हिङ बाँधेको टालो थियो ऐले वाङ खायो ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;वामदेव झुण्ड एमालेको माओवादी भित्तामा&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ओली झुण्ड लपक्कै कांग्रेस कित्तामा ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;भाले हो कि पोथी हो यो पत्ता लगाई हालौंन&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बल्खु दरबार खालि पारी बोइलर पालौंन ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;राकेश सुदका दाह्री देख्ता कमरेडहरु थुरुरु&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;चाइनिज प्रभु गुहार्नलाई बेइजिङ लुरुरु ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;२-४ जना बाबुरामले सक्थे कि देश बढाउन,&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;भित्र बाहिर तयार छन् तिनलाई लढाउन !!&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;साना गुण्डा समाचारमा दिनदिनै छाउंछन्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ठूलासँग पुलिस आफैं मित लाउंछन् ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नाङ्गा नाच हेर्न पाए पुलिस आफै रमाउने&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;अनि तिनले नाङ्गालाई कहाँ समाउने !&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;एकदुईजना रमेश खरेल भेटिन्छन् नि भेट्नलाई&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;पछि पछि ठूला हाकिम पाइला मेट्नलाई ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेतासँगै मह ले नि डाक्टर पदवी पाएछन्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;जिन्दगीमा पहिलोपल्ट जि…ल् खाएछन् ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ओली पनि डाक्टर गच्छेदार नि डाक्टर&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नक्कलीले देको डाक्टर थोत्रे ट्याक्टर ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;विष हो कि जुस हो दर्शक थला पर्दैछन्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सुपरस्टार त्यसैको बखान गर्दैछन् ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;खाउं खाउं साथी हो- नखाने&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;जाऊं जाऊं साथी हो- नजाने&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नजाने किन- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नखाने किन- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बेइजिङ कि दिल्ली- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;वारि कि पारि- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सुर्वाल कि सारी- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;चढ्ने कि झर्ने- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बाँच्ने कि मर्ने- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;गोरे कि काले- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;पोथी कि भाले- तटस्थ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;साधु बनी बिरालो मन्दिर मन्दिर ढोग्दैछ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सामाजिक सेवाको खोल ओड्दैछ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;काली बाबाका खुट्टामा लम्पसारै परे नि&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;राजतन्त्र आउंदैन अब मरे नि ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;एम.आर.पि.टेण्डर टुङ्गो नलाई गुल्टेछ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सुद-सुजाता कम्पनी टाट उल्टेछ&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेपाल सरकार छिमेकीका राजदुतले नै चलाउने&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;हाम्रो सरकार लिन्ठिङ् लिन्ठिङ् पुच्छर हल्लाउने&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;मधेशको मुद्दा भन्नु यिनको नारा मात्र हो&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेता बनी सत्ता पुग्ने पारा मात्र हो ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;दूताबासैबाट आउँछ ज्यानको धम्की हाम्रालाई&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;फिर्ता लैजाऊ धम्क्याउनेलाई पठाऊ राम्रालाई ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;तिमी आफैं सुधार तिम्रो युपि बिहार&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;हाम्रो देश हाम्रै जिम्मा दागा नधर ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;भन भन साथी हो- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;भनी साध्ये छैन- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;गन गन साथी हो- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;गनी साध्ये छैन- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;घुस्याहा पनि- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;भुस्याहा पनि- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;गगन पिन- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बबन पनि- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;ऐरे पनि- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;जैरे पनि- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;हाम्रा गाउँको- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;भैरे पनि- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;कम्मर भाँच्तै- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नाङ्गै नाच्तै- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;तोङ्बा तान्दै- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;मुक्का हान्दै- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सिक्रीले बाँध्छन्- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बिक्रीमा ल्याउँछन्- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सुँगुरभन्दा मोटा- सभासद्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;एक करोड गोटा- सभासद् ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;थापा मगर खगेन्द्रले गिनिजमा नाम लेखाए&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेपाल मन्त्रीमण्डलले नि पौरख देखाए&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;जलवायु जोगाउन काला पत्थर गएर&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;अपानवायु छाडी आएछन् बढ्ता खाएर ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;मकैमा दाना थिएन नेताले सम्विधान दिएन&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;उस्ता उस्तै दुवैसँग बिजै थिएन ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;राजावादी चोखिँदैछन् माओवादी भाँडामा&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;कुनदिन चड्छिन् हिमानी नि पेरिस डाडाँमा ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;राजावादी फटाहा जालि माओवादीमै अटाए&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;गौरवशाली पार्टीको झन् गौरव बढाए ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;रेखासँग नाच्तै भन्छन् सुकिला र मुकिला&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;फाइभ स्टारको चिकेन रोष्ट डकार झुसिला ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नडराउनोस् माओवादी अब जङ्गल फिर्दैन&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;किनभने पजेरो जङ्गल छिर्दैन ।&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;आशिष&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बन्द र हड्ताल- मूर्दावाद&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;शान्ति र सम्विधान- जिन्दावाद&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;शेयरको मूल्य- बढ्दो होस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;लोडसेडिङ सधैं- घट्दो होस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;आयकर तिर्ने- बानी होस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;धारामा सधैं- पानी होस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेताले घाँस- नचरुन्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;बाघ भालु भोकै- नपरुन्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;कालो सूचिमा- नाम नहोस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;सडकमा निस्कँदा- जाम नहोस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;खेतमा जहाज- नझरोस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;डेंगुलॆ निम्तॊ- नगरोस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;दिदैछौ आषिस- गनेर&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;महङ्गी घटोस्- भनेर&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;पेटमा अल्सर- नबढोस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;पल्सरमा छोरो- नचढोस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;चोरलाई खेद्ने- लाठी होस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;घरकी जहान- बाठी होस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;महंगीमा पाहुना- नआओस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;आए पनि कुकुरले- भगाओस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;यहाँ आउन काललाई- भय होस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेपाली जनको- जय होस्&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;आघौँ आउँला देउसी गाउँला सारङगी नि रेटौँला&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;नेपाली नै रहियो भने फेरि भेटौँला ।&lt;/b&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-68369539756267767?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/68369539756267767/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2010/11/blog-post_12.html#comment-form' title='0 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/68369539756267767'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/68369539756267767'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2010/11/blog-post_12.html' title='लौ हेरम् यसपालिको सिस्नुपानी देउसी २०६७'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>0</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-7520596858057238801</id><published>2010-11-10T09:04:00.000+09:00</published><updated>2010-11-10T09:04:10.333+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='भिडियो'/><title type='text'>कृष्णलाल सापकोटाले अमेरिका गएर भने,` विकास कोईरालाले ढोंटे र लड़ाकू स्वभाव त्याग्नैपर्छ ।`</title><content type='html'>&lt;object width="400" height="225"&gt;&lt;param name="allowfullscreen" value="true" /&gt;&lt;param name="allowscriptaccess" value="always" /&gt;&lt;param name="movie" value="http://vimeo.com/moogaloop.swf?clip_id=16553305&amp;amp;server=vimeo.com&amp;amp;show_title=1&amp;amp;show_byline=1&amp;amp;show_portrait=1&amp;amp;color=&amp;amp;fullscreen=1&amp;amp;autoplay=0&amp;amp;loop=0" /&gt;&lt;embed src="http://vimeo.com/moogaloop.swf?clip_id=16553305&amp;amp;server=vimeo.com&amp;amp;show_title=1&amp;amp;show_byline=1&amp;amp;show_portrait=1&amp;amp;color=&amp;amp;fullscreen=1&amp;amp;autoplay=0&amp;amp;loop=0" type="application/x-shockwave-flash" allowfullscreen="true" allowscriptaccess="always" width="400" height="225"&gt;&lt;/embed&gt;&lt;/object&gt;&lt;p&gt;&lt;a href="http://vimeo.com/16553305"&gt;Krishna Lal Sapkota&lt;/a&gt; from &lt;a href="http://vimeo.com/user2639617"&gt;dcnepaltv&lt;/a&gt; on &lt;a href="http://vimeo.com"&gt;Vimeo&lt;/a&gt;.&lt;/p&gt;&lt;div class="blogger-post-footer"&gt;&lt;img width='1' height='1' src='https://blogger.googleusercontent.com/tracker/338017515278251279-7520596858057238801?l=avimatpatra.blogspot.com' alt='' /&gt;&lt;/div&gt;</content><link rel='replies' type='application/atom+xml' href='http://avimatpatra.blogspot.com/feeds/7520596858057238801/comments/default' title='Post Comments'/><link rel='replies' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2010/11/blog-post.html#comment-form' title='1 Comments'/><link rel='edit' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/7520596858057238801'/><link rel='self' type='application/atom+xml' href='http://www.blogger.com/feeds/338017515278251279/posts/default/7520596858057238801'/><link rel='alternate' type='text/html' href='http://avimatpatra.blogspot.com/2010/11/blog-post.html' title='कृष्णलाल सापकोटाले अमेरिका गएर भने,` विकास कोईरालाले ढोंटे र लड़ाकू स्वभाव त्याग्नैपर्छ ।`'/><author><name>HPP</name><uri>http://www.blogger.com/profile/05138317230410942470</uri><email>noreply@blogger.com</email><gd:image rel='http://schemas.google.com/g/2005#thumbnail' width='32' height='24' src='http://2.bp.blogspot.com/_580qMHllcFo/Sv9wQ4INnuI/AAAAAAAAACg/dzg2FBhGWEU/S220/nagoya+port+2009-8-18+(22).jpg'/></author><thr:total>1</thr:total></entry><entry><id>tag:blogger.com,1999:blog-338017515278251279.post-1504345768640465662</id><published>2010-10-28T09:34:00.003+09:00</published><updated>2010-10-28T16:22:33.990+09:00</updated><category scheme='http://www.blogger.com/atom/ns#' term='समाज'/><title type='text'>मिशन कान्दाको अभियानलाई सहयोग गरौं</title><content type='html'>&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;span style="color: black; font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;br /&gt;&lt;div style="color: black; font-family: Verdana,sans-serif; text-align: justify;"&gt;&lt;div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"&gt;&lt;a href="http://sphotos.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-snc3/hs612.snc3/32232_126086740745402_100000322296395_212579_223512_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"&gt;&lt;/a&gt;&lt;/div&gt;&lt;span style="color: red;"&gt;&lt;a href="http://sphotos.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-snc3/hs612.snc3/32232_126086740745402_100000322296395_212579_223512_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"&gt;&lt;/a&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; font-family: 'MS PGothic'; font-size: medium; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'lucida grande',tahoma,verdana,arial,sans-serif; font-size: 11px; text-align: center;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;चितवनको विकट पहाडि क्षेत्र कान्दा गाउका अति विपन्न वासिन्दाको आडमा न्यानो पेटमा मानो ,मनमा शान्ति ,र अनुहारमा कान्ति ल्याउन पत्रकार एकल सिलवाल र रवीन्द्रसिह बानियाले मिशन कान्दा नामक हातेमालो अभियान संचालन गरिरहेका छन् । चितवनको लोथर गाविसमा पर्ने कान्दा गाउबाट भरतपुर आइपुग्न मात्र एक दिन पूरै लाग्छ । &lt;br /&gt;यस अभियानबाट संकलित १ लाख १८ हजार ५ सय २७ रुपिया,नगद र ५० बोरा भन्दा बढी लत्ताकपडा उनीहरुले दशैंको मुखमा यो गाउमा लगि वितरण पनि गरे । यसबाहेक भत्केको स्कुल मर्मत विद्यार्थीका लागि स्टेशनरी खरिद र गाउमा लगी स्वास्थ्य शिविर चलाउने उनीहरुको सोच छ । &lt;br /&gt;यो गाउका वासिन्दासंग न खाने खाना छ , न त जीउ ढाक्ने नाना नै । गएको जेठमा जंगलबाट ल्याएर खाएको च्याउ विषालु परेपछि यहि गाउमा एकै परिवारका आठ जनाको मृत्यु भयो । च्याउ खाएर विरामी परेकाहरुको उपचारको लागि गाउकै शिक्षक बालकृष्ण थपलियाले ठुलो मेहनत गरे ।&amp;nbsp; &lt;br /&gt;अज्ञानताका कारण विषालु च्याउ खाएर ज्यान गमाउनुपर्दासम्मको कथाव्यथा अलग्गै छ । तर अन्तिम समयसम्म हिम्मत नहारेका &lt;/span&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;शिक्षक&lt;/span&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt; बालकृष्ण्ँ थपलियाले &lt;/span&gt;&lt;span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 16px; text-align: left;"&gt;चेपाङ&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt; परिवारलाई बचाउन हरसम्भव प्रयास गर्दा विरामीको औण्ण्सधि उपचार ,एम्बुलेन्स भाडा र मृतकको अन्त्येष्टि ,कात्रो किनेको समेत खर्चमा झण्डै २० हजार रुपिया, ऋण्ँ बोकेका रैछन् । पीडित परिवारले मृतकहरुको काजक्रियामा ३० हजार खर्च ऋण्ँ गरेरै जुटाएको रहेछ । राज्यबाट अहिलेसम्म एक रुपिया,पनि राहत उनीहरुले पाउन सकेका छैनन् । &lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;br /&gt;&lt;table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"&gt;&lt;tbody&gt;&lt;tr&gt;&lt;td style="text-align: center;"&gt;&lt;img border="0" id="myphoto" src="http://sphotos.ak.fbcdn.net/hphotos-ak-snc3/hs612.snc3/32232_126086740745402_100000322296395_212579_223512_n.jpg" style="background-color: white; border-width: 0px; margin-left: auto; margin-right: auto;" /&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;tr style="color: red;"&gt;&lt;td class="tr-caption" style="text-align: center;"&gt;&lt;b&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; font-family: 'MS PGothic'; font-size: medium; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'lucida grande',tahoma,verdana,arial,sans-serif; font-size: 11px; line-height: 15px; text-align: left;"&gt;&amp;nbsp;शिक्षक बालकृष्ण थपलिया &lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/b&gt;&lt;br /&gt;&lt;b&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; font-family: 'MS PGothic'; font-size: medium; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="font-family: 'lucida grande',tahoma,verdana,arial,sans-serif; font-size: 11px; line-height: 15px; text-align: left;"&gt; &lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;a href="http://nifiri.blogspot.com/"&gt;&lt;br /&gt;&lt;/a&gt;&lt;/b&gt;&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/tbody&gt;&lt;/table&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt; जो जहा रहेपनि संसारको एक कुनाबाट अर्को कुनामा रहेका नेपालीलाई परेको बेलामा सहयोग गर्ने हामी सबै नेपालीको कर्तव्य हो । कान्दा गाउका अति विपन्न वासिन्दाको आ&lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;ग&lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;मा न्यानो ,पेटमा मानो ,मनमा शान्ति र अनुहारमा कान्ति ल्याउने यो हातेमालो अभियानमा हामी जापानवासी नेपालीहरुले पनि आफ्नो हात मिलाऔं । अनि समाजसेवा गर्दा बालकृष्ण सरलाई लागेको २० हजार र पीडित परिवारले मृतकहरुको काजकिरिया गर्दा लागेको ३० हजार रुपैया हामी सबै मिलेर तिरिदिन सके यो अभियानले सार्थकता पाउने थियो ।&lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; font-family: Verdana,sans-serif; text-align: justify;"&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;`मिशन कान्दा`हातेमालो अभियानका अभियानकर्ताकाले हामी सबैका लागि गरेको अपिल जस्ताको तस्तै यहा &lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; color: black; font-family: 'MS PGothic'; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: 'lucida grande',tahoma,verdana,arial,sans-serif; font-weight: bold; text-align: left;"&gt;&lt;a href="http://www.facebook.com/notes/rabindra-singh-baniya/viyoganta-kandaka-himmatila-nayakako-katha/162975950389688" id="" style="color: #3b5998; cursor: pointer; text-decoration: none;"&gt;वियोगान्त कान्दाका हिम्मतिला नायकको कथा&lt;/a&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;मा&lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; color: black; font-family: 'MS PGothic'; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: 'lucida grande',tahoma,verdana,arial,sans-serif; font-weight: bold; text-align: left;"&gt; &lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt; &lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;पढ्न सकिन्छ । यसलाई पढेर तपाईहरुले पनि मिशन कान्दाको यो अभियान सहित शिक्षक बालकृष्ण थपलियालाई सहयोग गरौं ।अनि धेरै धेरै धन्यवाद यो अभियानको थालनी गरेकोमा &lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;पत्रकार एकल सिलवाल र रवीन्द्रसिह बानिया&lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;लाई पनि &lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;।&lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; font-family: Verdana,sans-serif; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; color: black; font-family: 'MS PGothic'; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: 'lucida grande',tahoma,verdana,arial,sans-serif; font-weight: bold; text-align: left;"&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; font-family: Verdana,sans-serif; text-align: justify;"&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; font-family: Verdana,sans-serif; text-align: justify;"&gt;&lt;i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; color: black; font-family: 'MS PGothic'; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: 'lucida grande',tahoma,verdana,arial,sans-serif; font-weight: bold; text-align: left;"&gt;वियोगान्त कान्दाका हिम्मतिला नायकको कथा&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/span&gt;&lt;/i&gt;&lt;span style="font-size: small;"&gt; &lt;/span&gt;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: black; text-align: justify;"&gt;&lt;span style="font-family: Verdana,sans-serif; font-size: small;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="border-collapse: separate; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: 2; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"&gt;&lt;span class="Apple-style-span" style="line-height: 16px; text-align: left;"&gt;&lt;div style="color: red; line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;नाम बालकृष्ण थपलिया ।&lt;/div&gt;&lt;div style="color: red; line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;उमेर २९ वर्ष । पेशा शिक्षण ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: red; line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;स्कुल कान्देश्वरी राष्ट्रिय प्राथमिक विद्यालय कान्दा चितवन ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="color: red; line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;पद प्रधानाध्यापक ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;स्कुल गाउँको सिरानमा छ । सबैभन्दा पुछारमा बाबुराम चेपाङको घर । गाउँको सिरानदेखि पुछारसम्म पुग्न २० मिनेट लाग्छ ।&amp;nbsp;गत जेठ १५ गते दिउँसो स्कुलमै बसिरहेका शिक्षक थपलिया बाबुरामको सिङ्गै परिवार विरामी छ भन्ने खबर पाएर त्यतै िहंडे । दिउँसो दुई बजे बाबुरामको घर पुग्दा परिवारका आठ जना िपंढीमा लडिरहेका थिए । ९ महिने शिशुदेखि ६५ वर्षीय वृद्धसम्म सबै शिथिल देखिन्थे । आँगनमा गाउँलेहरुको भीड थियो ।&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;गाउँकै चेकराम चेपाङ िपंढीमा पल्टिएका विरामीलाई घरेलु औषधि खुवाउन व्यस्त थिए । विरामीलाई भने बीसको उन्नाइस नभएपछि औषधिमूलो गर्न काले झाक्रीलाई बोलाउँछु भन्दै चेकराम दुई घण्टा दूरीको कालीखोलातिर बतासको बेगमा हानिए । बिरामीलाई खुवाइएको औषधि कुकुर र सुँगुरको लिदी&amp;nbsp;पानीमा मिसाएर बनाएको घोल रहेछ । त्यो खाएपछि उनीहरु वान्ता गर्न थाले । शिक्षक थपलियाले बोल्नसक्ने अवस्थाका बाबुरामलाई के भएको&amp;nbsp;भनेर सोधे । अघिल्लो दिन बेलुका जङ्गली च्याउ खाएको थाहा भयो । ६५ वर्षका बाबुराम 'औडाहा भयो' भनेर छटपटिन थाले । उनको िपंडौला पनि बटारिएको देखियो । साढे तीन वर्षकी एक नातिनीको स्थिति पनि त्यस्तै थियो । ती दुवैलाई शिक्षक थपलियाले आँगनमा ओरालेर नुहाइदिए । अस्पताल जानुपर्छ घरमा बसेर निको हुँदैन भनेर उनले बाबुरामलाई सम्झाए तर मानेनन् । 'केही हुँदैन निको भइहाल्छ भनेर बाबुरामले अड्डी लिए'- थपलिया सम्झन्छन् ।&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;झाँक्री लिन गएका चेकराम एक घण्टामै एक्लै फर्किए । आफू आउन नसक्ने बताएका झाँक्रीले केही उपाय सिकाएर पठाएछन् । त्यसैबमोजिम चेकरामले विरामीहरुलाई नून र खरानी खुवाइदिए । गर्भवती महिलाले नाघे च्याउको विष जान्छ भन्ने झाँक्रीको शिक्षाअनुसार गाउँभरि गर्भवतीको खोजी भयो । बाबुरामका विरामी छोरा पूर्णवहादुर आफै पनि बाँच्ने आशामा चार पाउ टेकेर 'गाउँमा कोही गर्भवती छन् कि' भनेर सोद्धै िहंडे तर कोही फेला परेनन् । त्यसपछि चेकरामले नै सबैलाई सात-सात पटक नाघिदिए । यी सब हेरिरहेका शिक्षक बालकृष्ण विरामीहरुलाई तत्काल अस्पताल पुर्याउन चाहन्थे । तर सोचेजस्तो सजिलो थिएन ।&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;विस्तारै रात पर्न लागेको थियो । नजिकको अस्पताल भरतपुर पुर्याउन कम्तीमा १२ घण्टा लाग्छ । त्यसमा ११ घण्टाजति त डोकोमा बोकेर उकालो ओरालो र भीरको बाटो िहंड्नुपर्छ । राति लैजान सम्भव नदेखेपछि गाउँलेहरुलाई कुर्न लगाएर साँझ थपलिया स्कुलतिर उक्लिए । विहान उज्यालो नहुँदै स्कुल आइपुगेका चेकराम चेपाङले बाबुरामकी साढेतीन वर्षकी नातिनी आइतीमायाको राति तीन बजे ज्यान गएको खबर ल्याए । त्यो सुनेपछि थपलिया 'अब बाँकी रहेकालाई बचाउनुपर्छ म कोसिस गर्छु' भन्दै मोबाइल फोन बोकेर गाउँदेखि माथिको ज्यारबाङ डाँडातर्फ उक्लिए । त्यहाँ पुगेपछि मोबाइल टिप्थ्यो । डेढ घण्टामा डाँडामाथि पुगेका शिक्षकले त्यो क्षेत्रको स्वास्थ्य चौकी यौरालीटारका इाचार्ज राममणि सिलवाललाई फोन गरी विरामी अस्पताल पुर्याउन मद्दत मागे । सम्भव भएसम्मको प्राथमिक उपचार गरिदिन र भरतपुर लैजान हात्तीढापबाट एम्बुलेन्सको व्यवस्था मिलाइदिन आग्रह गरे । एम्बुलेन्स पाउने पक्का भयो भने विरामीलाई पाँच घण्टा बोकेर हात्तीढाप पुर्याउन सकिन्थ्यो । त्यहाँसम्म मोटर आइपुग्न सक्छ । तर स्वास्थ्यचौकीका इाचार्जले विरामीको उपचार त्यहाँ सम्भव नहुने र एम्बुलेन्स बोलाउन पनि नसक्ने जवाफ दिए । आक्रोस आएपनि निरास नभएका थपलिया आशालाग्दो खबरविना नै बाबुरामको घर पुगे ।&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;'अरु कसैको सहयोग नपाए गाउँलेको साथ लिएर बाँचेकालाई जसरी पनि अस्पताल पुर्याउँछु भन्ने आँट आयो-उनी भन्छन् । तर बिरामीहरु सबैको अवस्था नाजुक हुँदै गएको थियो । अरु सबै निकै नै गलेका देखिन्थे । अलि टाठो देखिने बाबुरामका छोरा पूर्णवहादुर २३ लाई अस्पताल िहंडाइहाल्ने र त्यसपछि अरु योजना बनाउने विचार उनमा आयो । १४ गते च्याउ खाने बाबुरामका दुई छोरामध्ये कान्छा जीतवहादुर भोलिपल्ट विहानै कोराकतिर िहंडेकाले घरमा थिएनन् । थपलियाले १५ गते बेलुका नै सीतावहादुर चेपाङको बाबुछोरालाई उनको खोजी गर्न पठाएका थिए । १६ गते विहानसम्म खोज्न जानेहरु पनि बेखबर भएपछि ती सबैको खोजी गर्न रामवहादुर लालिकराम रेमलाल श्रीराम र अन्तरे चेपाङ गरी पाँच जनाको दोस्रो टोली कोराकतर्फ पठाए ।&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;छिमेकी गाविस भएपनि कोराक पुगेर कान्दा फर्कन एक दिन पूरै लाग्थ्यो । च्याउ खाएकाले विरामी नै हुन सक्ने अनुमान गरी जीतवहादुृरलाई खोजेर उपचारार्थ अस्पताल पुर्याउन शिक्षक थपलियाले दुई वटा टोली पठाएका थिए । उनको अत्तोपत्तो नभएपछि पूर्णवहादुरलाई मात्र भए पनि डोकोमा बोकेर अस्पताल लगिहाल्ने तयारीमा उनी लागे । दिउँसो तीन बजे बाबुरामकी श्रीमती मतिमाया ६० को पनि मृत्यु भयो । अस्पताल लैजान ठीक्क पारिएका पूर्णवहादुरले १२ घण्टाको बीचमा छोरी र आमा गुमाएका थिए । दुवै शवहरु िपंढीमा कपडाले छोपेर राखिएको थियो । मृत आमा र छोरीको अनुहार हेरेर बाबुसँग विदा मागी पूर्णवहादुर डोकोमा चढेको बालकृष्ण सम्झन्छन् ।&amp;nbsp;&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;&amp;nbsp;दुई जना गाउँलेको साथ पाएका शिक्षक बालकृष्ण दिउँसो चार बजे पूर्णवहादुरलाई लिएर घरबाट निस्किए । रातभर िहंडेर भोलिपल्ट विहानसम्ममा विरामी अस्पताल पुर्याउने आशा उनले गरेका थिए । डेढ घण्टा उकालो िहंडेर मैदानेडाँडा पुगेपछि भीषण वर्षा हुन थाल्यो । पानीमा रुझ्दै भीरको बाटो विरामी लिएर राति िहंंड्दा अर्को दुर्घटनाको डर भयो । त्यो रात त्यहीं वास बसेर भोलिपल्ट विहानै िहंड्ने सल्लाह भयो । डाँडाको एक्लो लालिकराम चेपाङको घरमा वास बस्ने योजना बन्यो । पूर्णका भाइ सन्तवहादुरको खोजीमा गएको टोली पनि उनलाई डोकोमै बोकेर साँझ साढे ६ बजे त्यहीं आइपुग्यो । उनलाई कोराकको ननथलामा सिकिस्तै भएर लडिरहेको अवस्थामा उद्धारटोलीले भेटेको थियो । दुवै दाजुभाइलाई रातभर डाँडामै राखेर भोलिपल्ट सँगै अस्पताल लैजाने निर्णयमा बालकृष्ण पुगे ।&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;विरामी बोक्ने मान्छे नपुगेर भोलिपल्ट विहान डाँडाबाट गाउँतर्फ चिच्याउँदा बाबुरामको पनि राति तीन बजे नै मृत्यु भएको खबर पाए । त्यसपछि अरु कोही नबाँच्ने भए परिवारको बीउ मात्र भए पनि&amp;nbsp; बचाउनुपर्यो भनेर दुवै दाजुभाइलाई बोकेर विहान सबेरै अस्पताल हिडियो-बालकृष्ण भन्छन् । भीरको बाटो डोको बोक्ने र समाउने गरी एक विरामी बोक्न चार जना चाहिन्थ्यो । गाउँका सेतुलाल कर्णिसंह रेमलाल श्रीराम दिलवहादुर चेपाङ र उनी समेत सात जना थिए । शिक्षक थपलियाले पनि पालैपालो विरामी बोके । दुई घण्टा िहंडेपछि टेलिफोन टिप्ने कुईंभीर आइपुग्यो । त्यहाँबाट भरतपुरको कालिका एफएमलाई समाचार टिपाएर बाँकी विरामी उद्धारका लागि प्रहरीको ध्यानाकर्षण गराइदिन आग्रह गरे । सात घण्टा िहंडेपछि कोराकको समिटारमा एउटा गाडी फेला पर्यो । त्यसैमा राखी दिउँसो दुई बजे पूर्णवहादुर र जीतवहादुरलाई भरतपुर अस्पताल पुर्याए ।&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;&amp;nbsp;उपचार थालिएपछि विरामीहरुको अवस्थामा सुधार देखियो । आङमा गतिलो कपडा थिएन । शिक्षक थपलियाले नै उनीहरुलाई एक-एक जोर कपडा किनेर लगाइदिए । संयोगबस दिउँसो स्कुलका पियन कृष्णवहादुर चेपाङले ज्यारबाङ डाँडाबाट बालकृष्णलाई फोन गरे । बालकृष्णले विरामीको अवस्था सुधि्रएकाले बाँकी अरुलाई पनि अस्पताल पठाउन भने । मरेका तीनमध्ये बाबुराम दम्पतीको शव िपंढीमै थियो । छोराहरु निको भएर आएपछि दाहसंस्कार गर्लान् भनेर गाउँलेले नजलाई राखेका थिए । विरामी अस्पताल लैजानुपर्ने भएपछि परम्पराअनुसार शवहरु जलाउनुपर्ने भयो तर समय थिएन । घरमाथि चिलाउनेको फेदमा खाल्डो खनेर दुवै शव गाडी बाबुरामका जीवित दुई बुहारी र एक नातिनीलाई डोकोमा बोकेर सात जना छिमेकीहरु त्यसै दिन बेलुका पाँच बजे अस्पतालतिर लागे ।&lt;/div&gt;&lt;div style="line-height: 1.5em; margin: 0px; text-align: left;"&gt;रातभर िहंडेर पूर्व-पश्चिम राजमार्गको वीरेन्द्रनगर निस्किई गाडी चढाएर विरामीलाई अस्पताल पुर्याउँदा भोलिपल्ट विहान तीन बज्यो । त्यसको एक घण्टा नबित्दै बाबुरामकी ६ वर्षीय नातिनी मंगलीमायाको मृत्यु भयो । छोराहरु पूर्णवहादुर र जीतवहादुरको अवस्था सामान्य नै देखिन्थ्यो । उनीहरु पत्रकारहरुसँग कुराकानी पनि गरिरहेका थिए । कमजोर हुँदै गएका दुई बुह
